reklama

Popularita nášho psíka sa neskutočne zvýšila

Stalo sa to nečakane a bez nášho prispenia. Netušili sme, že taká maličkosť vie zavážiť, ale náš psík si to užíva, pristavujú nás deti a prihovárajú sa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Poviem vám ako sa to stalo.

Sedela som doma a písala som. K textu potrebujem jednu fotografiu, aby som záberom potvrdila a ukázala, o čom je reč. Píšem o bránach, vchodoch, dverách a fotila som všetko, čo stálo za reč. Teraz mám nápad. Musím zabehnúť a fotiť najstaršiu stavbu v obci.

Prezúvam sa v chodbičke a okamžite je pri mne psík. Krúti chvostom, vyskočí na stoličku, aby jeho malé telíčko bolo bližšie pri mojej ruke, aby ma to inšpirovalo na zapnutie obojka. 

Nie, ty nejdeš, nezdržuj, hovorím psíkovi. Robí na mňa prosebné očká, aj kameň by obmäkčil. Tak, poď! Pripnem vôdzku a ideme. Najstaršia budova je starodávny kostol. Stojí sám na voľnom priestranstve obohnaný múrom, ktorý je zatvorený kovovou bránou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

No teda, pred ním stojí auto, zakrýva mi výhľad na vchod, ktorý je za múrom na budove kostola, na ktorý sa chcem zamerať. Musím mať väčší odstup, aby sa mi do záberu zmestil celý objekt aj s vežou. Cúvam, cúvam, zastanem, ešte to nie je ono. Cúvam, zaparkované auto prudko štartuje, chce odisť, musím sa odstúpiť z cesty. Dávam pozor aby ma nezrazilo.

Všetko je perfektné, auto odišlo, už len fotiť, ale pes ma myká, chce ísť. Nechápe prečo sa zdržiavam na takom mieste, kde nie je žiadna mláka, v ktorej by sa vyváľal, alebo nejaké exkrementy, ktorými by zamaskoval vlastnú vôňu, čo psy s obľubou robia. Nedovolí mi fotiť, musím ho priviazať. Tá veľká jedľa pri múre bude správne miesto pre psíka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pod vysokou jedľou je veľký tieň, psík je spokojný, ľahne si. Takže znova rozbieham akciu cúvanie, aby sa mi kostol dostal do záberu.

,,Čo tam cúvaš, ako smetiarske auto," kričí známa. Iba žartuje.

,,Ale smetiarske auto pípa pri cúvaní. Nemáš pípač?" 

Zastaví ma, smejeme sa. Že pípač! Nerozosmievaj ma, nepodarí sa mi fotka. Mala by som ísť, ale pár slov si ešte povieme, využijeme, že sme sa stretli.

,,Ty vždy bežíš, máš vrtuľu v zadku," kričí za mnou na rozlúčku. 

Už som doma, musím sa vydýchať, známa ma zabavila, na psíka som nemyslela. Asi zaspal, keď sa mi nepripomenul. Páčilo sa mu pod veľkým stromom v tieni. Ani sa neozval a ja som odišla bez neho.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zrazu počujem obecné hlásenie, že sa našiel psík priviazaný pri jedli, meno psa, telefónne číslo, má to na prívesku, dobre vystihnutá farba psa a ešte nejaké podrobnosti, na ktoré si už nespomínam. Ach, nie!

Tak behom naspäť!

Stretávam ľudí a z druhej strany ulice mi kričí jedna známa: ,,Ježiš! Kde bežíš?" položí ruku na srdce.

Kývnem rukou, že nič, nič, nemôžem sa zdržovať a bežím ďalej. Niektorí občania sa ma pýtajú, či môjho psa vyhlasujú. Môjho, môjho! Zvoní mi mobil a tiež sa pýtajú, či toho nášho bundáša vyhlasujú. Nášho, nášho!

Dobehla som, už vidím, ako pri našom miláčikovi stojí neznáma pani a drží vôdzku. Pričom v obecnom rozhlase opakujú hlásenie. Asi sa dve ženy zapojili, možno tri. Jedna je tu, drží ho, druhá je na úrade. Veľmi starostlivé ženy to sú. Hovorí, že dala mu vodu. Veľmi ďakujem! Zlaté sú! Vraj chceli zavolať aj slobodu zvierat, ale už som prišla, tak nemusia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďakujem pekne, beriem psa a bežala by som s ním domov, ale už len krokom idem. Celou cestou ma pristavujú, či tohto psa vyhlasovali a či som ho našla. Našla som ho, vravím, potom sa opravujem, že nebol stratený.

O chvíľu mám dopravu do mesta, asi to nestihnem, pôjdem ďalším spojom, alebo to nechám na zajtra. Takto to dopadne keď mám mimoriadne dobrý nápad, že teraz hneď to musím urobiť, ako aj teraz som mala nápad s fotením starodávnej budovy s vchodom. Jednoducho moje nápady sú málokedy dobré. 

Ale viete čo? Tento zlý nápad, ktorý skončil vyhlasovaním psa v obecnom rozhlase, bol na niečo dobrý. Odvtedy sa náš psík stal veľmi populárnym. Idem s ním a pristavujú nás kamaráti, susedia, priatelia. Decká poznajú jeho meno, prihovoria sa. Pristavia nás aj takí, ktorí doteraz psa veľmi nepoznali a pýtajú sa, či tohoto psa vyhlasovali. Veru tohto, usmievam sa, lebo je to milé.

Takto sa náš psík stal populárnym.

Eva Gallova

Eva Gallova

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  456
  •  | 
  • Páči sa:  934x

Píšem o živote a plnokrvných ľuďoch. Postavy skladám z uveriteľných čriepkov, aby vyzerali ako živé. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu