Pár dní už nemrzne a konkrétne dnes ráno bol +1°C. Bežala som pozrieť vodu na ich dvore. Tak teda! Ale nie je to voda, aj takto o desiatej doobeda je to zamrznutá plocha. To nič, ani oni nemajú dôvod chodiť po dvore, nedolámu si nohy. Iba nás upozornil, že zamrznutú rúru treba rozmraziť.
S rozmrazovaním rúr máme skúsenosť, musím sa s vami podeliť. Pred rokmi boli také mrazy, že zamrzla voda pod zemou vo vodovodnom potrubí pred domom. Boli sme zdesení, že čo teraz, voda nám netiekla, vodovod naprázdno chrčal. Máme počkať do jari?
Sused nám poradil, že má na rozmrazovanie potrubia grif. Takto to robí celé Horehronie.
Odkope čakanom zem do tej mieri, aby odhalil rúru v zemi. Zapne pájkovačku, alebo nie som si istá, ako sa to volá, ale zapája sa do elektriny a potom je to horúce. Priloží ku kovovej rúre a ona sa prudko zohreje a ľad v rúre sa začne rozmrazovať. Jednoduché a skvelé!
Toto je teória, ktorú sme nemohli využiť, lebo sme nemali čakan. Vyriešil to sused, čakan mal a požičal. ,,U nás taká obyčaj, sekeru si požičaj!"
Alebo čakan.
Kopanie išlo ťažko a nešikovne, zem bola zamrznutá, s kopaním sme nemali skúsenosti. To je tak, keď prídeš bývať z mesta do dediny. Manžel s pomocou suseda nakoniec vykopali presne takú dieru, aby sa objavilo vodovodné potrubie. A je to!
Nie, nie je! Naše potrubie nebolo z kovu, my sme sa nedávno prisťahovali, všetko je nové, aj rúry a potrubie teraz vyrábajú z plastu. Ako sme to vyriešili? Do jamy sme nalievali horúcu vodu, kým nezačala z vodovodu tiecť voda. Dosť to trvalo.
Dnes musíme urobiť to isté, vodu treba dať zovrieť v rýchlovarnej kanvici a vyliať na odkvapovú rúru, potom zase a zase.
Správne! Nás je síce doma veľa, ale počas koronavírusu sa pracuje home ofice, hoci nie každý deň. Dnes je zohrievanie vody na mne. Ešte naše baby, školáčky sú na poschodí, ale majú dištančné vyučovanie, na ktorom nemôžu chýbať. Ešte by sa to dalo tak spraviť, ako v jednej Dobšinského rozprávke, že napľuli na zem a slina za nich hovorila, ale u nás sa nepľuje.
Mám systém, voda sa hreje 4 minúty, aj podľa zvuku počujem, že speje k varu. Zvuk spraví malú pauzu a vyvrcholí do varu. Otvorím dvere na terasu, beriem kanvicu a lejem na rúru. Mám dilemu. Liať dole, kde rúra prechádza do zeme, alebo vysoko, kam až dosiahnem na odkvapovú rýnu, aby sa po cele dĺžke rozmrazovala. Vyskúšala som obidve varianty, kombinujem a darí sa.
Ale ak raz budete musieť využiť môj návod, najprv lejte na dolnú časť. Keď som liala z výšky, horúca voda kvapkala na moje elegantné papučky. Nie, nemám na nich labutienku, nerobte, no tak, nesmejte sa!
Trošku si to predstavujem, labutienku na papučiachpodľa starých filmov. Dodáva nohám šmrnc a robí sexi krok. Pekné!
Vrátim sa do reálu, mám normálne papuče, nerobia sexi krok. Tak poďme k veci!
Počujem praskať ľad v rúre, je to zvláštny zvuk, taký prírodný. Rúru usilovne polievam dve minúty. Bežím vodu zovrieť, opäť polievam, aj na vysokú obrubu som vyliezla, z výšky polievam.
Predtým na dedine polievali ľan. Alebo sa ľan trhal? Išli dievky ľan trhať... u ,,Čierneho barana" tancovali do rána.
Vtedy sme mali tancovať, keď bol posledný fašiang, nastala polnoc a mala sa pochovať basa. Netancovali sme, lebo je zákaz stretávať sa. Ale viete čo? Už ani vlani sa netancovalo. Už boli problémy, chýlilo sa k tomu, že zatvoria školy. Aj zatvorili. Ale veď ani rok predtým neorganizovali tancovačku na posledný fašiang. Nemal kto, alebo to vyšlo z módy? Asi.
Vráti sa? Ťažko!
Škoda, lebo tu ľudové zvyky zachovávali dva folklórne súbory a bolo to zábavné, tancovali sme do rána..
Odkvapovú rúru som polievala v kuse dve hodiny. Aj počasie mi pomáha, už sú 3°C a svieti slniečko. Paráda. Počujem v rúre nielen ľad praskať, ale vodu odtekať veľkým hučaním, ako keď je prudký dážď a voda v odkvape zurčí, uzavretý, úzky, plechový priestor umocní zvuk.
Stojím na terase, počúvam zvukový prejav mojej úspešnej práce. Vidím susedku, prišla domov a ide odložiť bicykel do humna. Využívajú ho ako garáž. Žartujeme, ako sme im dopomohli k tomu, že majú malé súkromné klzisko. Mohli by sa korčuľovať, keby mali korčule. Ponúkam im korčule našich dievčat.
,,Aké máte?" pýta sa susedka a ja vyratúvam, že jedny sú ružové, druhé pepitavé, kocičkové.
,,Kočičkové? Kočkovské?"
Súhlasím so zmenou dizajnu, ale musíme si všimnúť, že klzisko sa topí a to razantne. Slnko svieti, mobil ukazuje 4°C.
Máme po korčuľovaní.
Aj po tancovačkách, aj po všeličom, čo ľudia radi robia, stretávky a všetko, lebo sú spoločensky založení. Chcem nakoniec napísať niečo pozitívne, nie to, že mráz je proti nám, aj koronavírus je proti nám, aj proti ľudovej kultúre. Toto nie, chcem niečo múdre, povzbudivé, ale nič mi neprichádza na um, lebo je po Veľkej noci a predsa u nás v podhorskej obci mrzne. Nič radostné mi nenapadá, poraďte!
Spolieham sa, že vám napadne a vy poviete to pozitívne, čo mne nenaskočilo! Ďakujem za pomoc v núdzi! Naozaj, je núdzový stav.
