Čím inšpirujú umelcov ženy... pekné nohy a odhalené oblé pozadie

Autor: Eva Gallova | 1.12.2020 o 14:00 | Karma článku: 3,17 | Prečítané:  600x

Ženské pozadie nie často je zámerne zobrazované. Na obraze býva skôr vtedy, ak postava stojí chrbtom k divákovi, ale  na soche aj zadná časť musí byť dobre vypracovaná, aby stála za pohľad.

Odvážna téma, ale aj tejto téme sa venovali umelci v každom storočí, lebo je to časť tela. Tam kde chrbát stráca slušné meno a dostáva rôzne názvy. Priznajme aj neslušné názvy sa dávajú, ale bez obáv, ostanem pri slušných.

Predstavím umelecké diela, ktoré  zobrazili zadnú časť tela.

Spiaci hermafrodit je antická replika originálu z 3.storočia pr.n.l. Žinenka, na ktorej leží je z mladšieho obdobia, vytvoril ju barokový sochár Bernini. Dielo sa nachádza v Louvri v Paríži.

Trošku sa musím pristaviť pri slove hermafrodit. Sochu stvárnili v antike, ale názov dostala v čase baroka. Nevieme presne čo tým mysleli, ale preskúmam, čo tým myslia teraz.

Hermafrodit, obojpohlavný človek, s telesnými a duševnými znakmi oboch pohlaví, bisexuál, androgýn.

V rastlinnom  a živočíšnom svete je to tiež známe. Sú obojpohlavné kvety, majú piestiky aj tyčinky. V živočíšnom napríklad slimák je obojpohlavný. U ľudí sa to netýka vždy pohlavných orgánov, ale pohlavných znakov.

V čase baroka repliku starej sochy uložili na novú žinenku, ktorú vytvoril sochár Bernini. Kto dal soche meno nie je známe, stalo sa to približne pred 400 rokmi a vieme, že za taký dlhý čase sa zmenil aj význam slov a dokonca aj slová sa zmenili, pribudli nové a zabudli sa staré. Jediné je isté, že vidíme na bruchu ležať  pekné, veľmi mladé telo a nie sme si istí, či vidíme chlapca, alebo dievča. Štíhle telo má pevný, zaoblený zadok, ktorý je na soche najvýraznejší. Póza je uvoľnená, v ich časoch sa zdala snáď aj vyzývavá.

Gian Lorenzo Bernini 1598 - 1680 bol významný taliansky barokový sochár a architekt. Jeho najslávnejšia socha je oltár v kostole Santa Maria della Vittoria v Ríme. Na oltári je socha Extáza svätej Terézie. Sochy žien v jeho dielach sú často zobrazené so zaklonenou hlavou v náboženskom vytržení, ale dodatočne umelecký kritici píšu, že zobrazil orgazmus.

Architektonické dielo, ktoré ho preslávilo, pozná celý svet. Nie je vylúčené, že aj vy ste osobne navštívili ten skvost, alebo videli v televíznom prenose na veľké cirkevné sviatky. Je to vo Vatikáne, miesto, kde sa ľudia zídu, aby si vypočuli pápeža, pred chrámom svätého Petra. Tam je veľkolepá Berninihio stĺpová kolonáda. Stĺpy za sebou sa nenápadne zväčšujú, aby vytvorili zdanlivo dlhý rad. Prudko vybočia a vytvoria oblúk z dvoch strán smerom k chrámu. Kolonáda vyzerá väčšia a vytvorila  dušu povznášajúci priestor, oveľa väčší ako naozaj je. V tom tkvie geniálnosť architekta.

                                                                      *****

Antické obdobie vystrieda renesancia.

Tri grácie sú detailom z obrazu Primavera (Jar). Tri nežné krásky sú bohyne pôvabu z rímskej mytológie, ktorá vychádza z gréckych bájí o bohoch a ich živote, ktorým verili starovekí Gréci. Oni ich volali Charitky, stavali im chrámy, alebo oltáre v prírode. Konali sa pri nich oslavy, kde charitky mali oblečené šaty z kvetov, alebo aj bez šiat mohli byť. V bájach ktoré rozprávali o nich, sa hovorilo, že boli obľúbené u bohov Olympu, lebo rozdávali radosť i láskavosť a pomáhali skrášľovať život.

Botticelli v troch gráciách zobrazil renesančný ideál krásy. Všetky ženy zobrazené maliarom Sandrom Botticellim spĺňajú tento ideál, ktorý sa vo Florencii vytvoril podľa Simonetty Vespucci, mladej ženy zo vznešeného rodu.

Dobre modelované štíhle nohy v priesvitnom rúchu evokujú graciózny, ľahký krok, ktorý nepočujete. Nepošliapu kvety, tichý šuchot šiat je hlasnejší kroku. Oči diváka putujú po pekných nohách hore na pôvabné telo, k ladnému pohybu rúk. Pekné oválne tváre sú lemované  plavými kaderami, zdobené perlami a kvetmi. Na perách majú iba malý náznak úsmevu a melancholické oči snívajú nevedno o čom.

Sandro Botticelli 1445 - 1510

Taliansky renesančný maliar, jeden z predstaviteľov vrcholnej renesancie, bol Florenťan, svoj život skoro celý prežil v meste, ktoré bolo vtedajším centruém kultúry. Vládcovia Florencie Mediciovci podporovali umenie a boli jeho mecenáši, objednávali si u neho obrazy a slušne mu platili.

Maľoval výhradne diela s kresťanskou tématikou, bol hlboko pobožný, kým nenavštívil Rím. Po tomto čase maľoval už len antickú mytológiu, ktorá ho preslávila. Na tú dobu mal dlhý život, žil 65 rokov a vytvoril rozsiahle obdivované dielo.

                                                                          *****

František Kudláč 1909 - 1990

Slovenský výtvarný umelec, maliar grafik, režisér

Študoval v Prahe na Umeleckopriemyselnej vysokej škole. Po skončení štúdia si spravil aj pedagogický kurz a vyučoval kreslenie na stredných školách v Prahe, v Dolnom Kubíne, Kremnici a v Martine. Následne bol režisérom Komorného divadla v Martine, potom na Novej scéne v Bratislave. Od roku 1947 sa venoval aj filmovej tvorbe, dokumentárnemu filmu a hranému celovečernému filmu.

Moderné spracovanie mytologickej témy Tri grácie je pôsobivé, bohyne sú pôvabné s vážnou tvárou, a ich svetlé, zlatisté vlasy sú jediný farebný akcent.

Má rozsiahlu, uznávanú výtvarnú tvorbu a jeho deti, syn a dcéra, ho nasledujú v profesii.

                                                                    *****

Bohyňa z gréckych bájí, Afrodita, vstupuje do kúpeľa, dvíha sukňu, odhalila dlhé, dobre štíhle nohy a odhalila pekne tvarovaný pevný, oblý zadok.

Socha je z antických vykopávok a umiestnená je v Neapole v Museo di Napoli.

                                                                             *****

                                                                       *****

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Valec OĽaNO ide ďalej

Niekto zabudol, že terajšia vláda je zajtrajšia opozícia.


Už ste čítali?