Čo inšpiruje umelcov... rytieri bojovníci a rytieri milovníci

Autor: Eva Gallova | 4.12.2020 o 14:08 | Karma článku: 2,10 | Prečítané:  184x

Rytierstvo, je fenomén a rytieri vždy boli a budú, aj v súčasnosti, hoci sa už nebojuje. Rytierstvo je duševný stav.

Rytieri boli od 8.storočia do 15. storočia ťažko odení vycvičení jazdci vo vojsku. Zohrali významnú úlohu v križiackych výpravách a iných stredovekých vojnách. Ich sláva vrcholila v 11. storočí.

Rytieri boli aj slávny králi, napríklad český kráľ Jan Luxemburský 1286 - 1346, ktorého manželkou bola Eliška z rodu Přemyslovcov a anglický kráľ Richard Levie srdce. 1157 - 1199. Obidvaja milovali boj a rytierske súboje, prežili svoj život na bojiskách. Ich kráľovstvá bez kráľa boli nefunkčné. Napríklad v Anglicku vládu prebral brat kráľa, Ján Bezzemok a veľmi zle vládol, že krivdy musel naprávať najznámejší anglický zbojník Robin Hood.

Rytiersky turnaj ha koňoch bola stredoveká zábava, športové zápolenie a spôsob pre zdatných a šikovných ako sa zviditeľniť. Mal svoje predpisy, zákonitosti a nebolo ani trochu ľahké vyhrať taký turnaj. Boli bojovníci, ktorí sa zúčastňovali všetkých bojov a na každom turnaji vyhrávali. Bojovali o finančnú čiastku, alebo o stužku dámy. V obecenstve na tribúnach sedeli krásne dámy a rytieri sa mohli predviesť. Niektorí boli slávny ako dnes športovci, ale  stalo sa, že v zápase prišli o život.

Víťaz rytierskeho turnaja o ruku kráľovnej. Splnil všetky podmienky, ktoré boli štandardne kladené a  určené pred začiatkom turnaja a o ktorých všetci súťažiaci vedeli. Nakoniec ovdovená kráľovná mala poslednú, osobnú  podmienku a tá bola najdôležitejšia. Napríklad nájsť jej stratené dieťa.

                                                                              *****

Chudobný chlapec, ktorý bol najprv pastierom oviec, potom sa pridal ku kráľovskému vojsku, zachránil kráľovu dcéru, stal sa rytierom a napokon si ho vzala kráľova dcéra za manžela. Vtedy sa Zlatko stal kráľom. Bol pekný a do všetkého sa pustil bez strachu, odvážny bojovník, ničoho sa nebál.

                                                                             *****

Legendárny Čierny rytier, ktorý vyhrával turnaje, bol v skutočnosti syn anglického kráľa Eduarda III., Eduard z Woodstoku, princ z Walesu. Mnohí to tušili, niektorí z rytierov to aj vedeli a nešli s nadšením do súboja s ním, lebo nad ním nikto nevyhral. Pochovaný je v Cantenburskej katedrále  v Kente, zomrel v r. 1376. Zobrazili ho v čiernom slávnostnom brnení.  V katedrále sú pochovaní niektorí anglickí králi, je to jeden z najstarších kresťanských pamiatok v Anglicku.

                                                                              *****

Rytier Roland má svoju sochu v Bratislave oproti Radnici nad fontánou, ktorú dal postaviť Maximilián po svojej korunovácii. Vtedy sa od ohňostroja chytili domy a zhoreli aj ľudia.

Rytier Roland možno bol synovec Karla Veľkého, ale postava rytiera sa stala legendou.

Potulní rytieri boli súčasťou stredoveku. Ľúbostná romantika, ktorú prinášali na hrady bola vítaná v časoch neustálych bojov, keď pán hradu aj celé roky sa nezdržoval  doma, lebo bojoval niekde v ďalekej cudzine.

Takýto rytieri, ktorí vedeli spievať a hrať sprevádzali aj križiakov na výprave do Svätej zemi. Cesta bola nekonečne dlhá a vojsko potrebovalo rozptýlenie. Volali ich trubadúri, alebo niekde minesängri a ich miesto v spoločnosti bolo veľmi dlho nezastupiteľné.

Trubadúr spieva ľúbostnú pieseň, zložil ju pre osamelú hradnú pani, ktorej manžel bojuje v dôležitej vojne. Vojna trvá veľa rokov a manžel nechodí a nechodí. Možno už nepríde, lebo padne v boji. Trubadúri boli umelci, básnici, speváci, skladatelia a hudobníci, ale zároveň boli rytieri a obdivovaní mladí muži..

Rytierstvo je aj životný štýl, názor na svet. Etický kódex rytierov, ktorí prevažne žili na hradoch, vyžadoval vernosť pánovi, pokiaľ ho nenútil konať neprávosti. Bol ochrancom chudobných, bránil vdovy a deti. V čase vojen, ktoré trvali donekonečna, napríklad storočná vojna trvala 106 rokov, bol svet plný sirôt a vdov.

                                                                                   *****

Jazdecká socha kondotiera Colleoniho stojí v Benátkach a vytvoril ho taliansky renesančný sochár Andrea Verocchio c r. 1497. Zobrazený jazdec bol veliteľ žoldnierov, ktorý bol v Benátkach preslávený svojim bojovým umením. Má  rytierske brnenie, hoci časy rytierov sa už chýlili ku koncu a nepreniesli sa do ďalšieho storočia.

                                                                        *****

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?