Čo inšpiruje umelcov... smrť

Autor: Eva Gallova | 23.11.2020 o 13:23 | Karma článku: 1,83 | Prečítané:  253x

Smrť je veľká téma, pre nejedného umelca. Boli umelci svetového významu, ktorí maľovali hlavne smrť.

Francisco Goya 1746 - 1828

Bol významný španielsky maliar, v jeho dielach sa stretáva najlepšia tradícia španielskeho maliarstva. Jeho realistické diela sú často kritikou spoločnosti.

Obraz Poprava povstalcov je jedna z najvášnivejšie zobrazenej skutočnej historickej udalosti. Francúzski vojaci, popravčia čata bez milosti a zľutovania strieľajú do španielskych ľudových povstalcov. Hlavne pušiek sú hrozivo namierené na malú skupinu mužov, niektorí už ležia mŕtvi. V strede púta pozornosť v žiarivo bielej košeli a jasne žltých nohaviciach mladý španiel s dramaticky rozpaženými rukami a emotívnym výrazom tváre. Je hlavná postava obrazu, jeho život o chvíľu vyhasne. Tragédiu dotvára v pozadí nevýrazné mesto a tmavé nebo.

Táto udalosť sa stala 3.mája 1808. Napoleonova armáda vtrhla do Španielska a obyvateľstvo povstalo, bránilo sa partizánskym spôsobom v horách a v uliciach mesta. Povstanie bolo krvavo potlačené.

                                                                             *****

James Ensor 1560 - 1949

Bol belgický maliar, predchodca surealizmu. Maľoval vážne témy, bol uznávaný, ale často využíval výraz úzkosti a neistoty. Prvá svetová vojna v ňom vyvolávala pocit zániku sveta, ktorý poznali a potom už nič nebude ako bolo. Smrť a kostlivci, typická téma stredoveku, symbol neskutočných nešťastí sa objavila v novoveku, keď sa zdanlivo celý ich svet rúcal. Nie nevyhynuli ľudia v 1. svetovej vojne, ale ich svet sa zmenil na nepoznanie.

                                                                            *****

Jaques Louis David 1748 -1825

Bol francúzsky významný  klasicistický maliar, maľoval historické udalosti, ktoré sa stali dávno a rezonovali v spoločnosti. Smrť Marata sa sa udiala za jeho života a má výrazne politický podtón. Obraz je pocta hrdinom francúzskej revolúcie 1793.

Jean Paul Marat bol jeden z vodcov revolúcie, fanatický zástanca teroru proti monarchii a šľachte. Požadoval zavedenie diktatúry a smrť kráľa bez súdu. Sám sa stal prvou známou obeťou revolúcie. Zavraždila ho Charlotte de Corday, ktorá ho vinila za všetky krvavé hrôzy a popravy ľudí a dúfala, že jeho smrťou skončí teror.

Marat svoje písomnosti, nariadenia, spisy  písal vo vani, mal na vani dosku a pritom prijímal ľudí a to sa mu stalo osudným. Dostala sa k nemu žena, v jej očiach bol stelesneným zlom a cítila sa byť povolaná pomstiť sa za všetko zlo, rozvrátenú monarchiu, kráľa, ktorému sťali hlavu.

                                                                               *****

 Giotto di Bondone 1260 - 1337

Bol jedným z najvýznamnejších gotický maliarov v Taliansku, zobrazoval témy blízke stredoveku, biblické témy, aj život a smrť svätých.

Smrť obľúbeného svätca, dobrodinca, mnícha Františka je pokojná, plná preukazovanej  piety a láskavosti. Mnísi v kláštore s ním cítia, jeden ho drží za ruku, druhý sa ho úctivo dotýka, ďalší mu bozká ruku, ostatní dvaja dvíhajú ruky, ukazujú, že jeho umieranie ich zasiahlo. Obraz je plný lásky k blížnemu.                                                               

                                                                              *****

V jednej rozprávke zomrela princezná a mladý princ za ňou neskutočne žiali. V rozprávke by sa nemalo umierať, ale mala som slabú chvíľku a nechala som ju zomrieť. Ale potom sa to zase vyriešilo, lebo v rozprávke sa dá. Milujem gotické kostoly, preto ju musia oplakať pod gotickou klenbou.

                                                                              *****

Pablo Picasso, 1881 - 1973

bol španielsky maliar grafik, sochár, keramikár, všestranný umelec, tvorca kubizmu. Bol synom učiteľa kreslenia, on jeho veľký výtvarný talent odhalil už za jeho detstva.

Mladý odišiel z domu, priťahoval ho život v Mekke umenia v Paríži. Žil tam v totálnom nedostatku, na okraji chudoby, v schátranej budove s kľukatými chodbami a tmavými schodiskami, spolu s podobnými bohémsky nasmerovanými ľuďmi. Bez ženy, ktorá by ho milovala, mal chmúrne obdobie a maľoval smutné diela.

Jeho častým námetom bol harlekýn, z talianskej ľudovej komédie dell´arte,  v ktorej sú všetci prehnane veselí, okrem harlekýna. Picassov harlekýn je vždy vyhnanec na okraji ľudstva. Maľuje ho  najviac v modrom období, ale aj v ružovom období sa občas objavuje a aj ďalej zotrváva a sprevádza umelca životom. Aj keď Picassov život sa rýchle zlepšuje a bieda sa k nemu už nikdy nevráti, tému melancholického harlekýna neopúšťa.

Tu, na tomto plátne je harlekýn dokonca mŕtvy, dosiahol svoj pokoj, už ho nič netrápi. Obraz je mysticky pokojný, smutný, ale bez dramaticky prejaveného smútku. Dve osoby nad mŕtvym sa neangažujú, možno sú iba preludom.

Picasso vytvoril zhruba 35 tisíc diel. Tvoril v rôznych oblastiach umenia a každú oblasť umenia posunul do nečakaných výšok. Bol považovaný za génia všetkých umení.

Novinári sa ho pýtali, či je večne hľadajúci človek. Odpovedal im, že on nehľadá, on nachádza nové veci, ktoré sa mu ponúkajú. 

                                                                             *****

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Valec OĽaNO ide ďalej

Niekto zabudol, že terajšia vláda je zajtrajšia opozícia.


Už ste čítali?