Sivá hlava, biela hlava, ružová hlava

Autor: Eva Gallova | 28.5.2020 o 15:49 | Karma článku: 3,98 | Prečítané:  458x

To naozaj? Čie hlavy  by to mohli byť? Preskúmame! Že prečo? Lebo to bude zaujímavé. Mám dať aj fotky? Poďme na to!

Predmetom skúmania bola chudá, stará pani, ktorá sedela vo vlaku, do ktorého som nastúpila. Všimla som si ju, lebo bola veľmi pekne oblečená. Všetko oblečenie mala zladené do jemných odtieňov sivej. Dokonale, tón v tóne. Obdivuhodný súlad farieb okamžite upútal môj zrak.

Mala sivú sukňu do pol lýtok, sivé mokasíny na nízkych opätkoch. K tomu mala oblečený svetlejší sivý odtieň svetríka, ktorý zvýraznil jej chudosť. Ak by bola mladá, človek si povie, že pekne štíhla. Starý muž, alebo žena príliš štíhly vyzerá ako chudý chrt. Ach, naozaj sa štíhlosť takto rozdielne vníma? Fakt neviem!

Rozmýšľala som nad tým, že taká elegantná pani a nezafarbí si vlasy, aby nebola taká šedivá. Alebo je spokojná so svojou starobou, s tmavosivými vlasmi a či práve k farbe vlasov doladila oblečenie.

Pri príchode som sa pozdravila, vo vlaku to ľudia robia, ale nikto mi neodpovedal jedine tá pani. Sadla som si oproti a ďalej som si ju nevšímala, len podvedome som  vnímala, že je stará a šedivá a pritom má mladý hlas. Obidve sme lúštili krížovky.

Cesta netrvala dlho, vlak spomaľoval, s buchotom prechádzal cez výhybky na inú koľaj, pohojdal nás, brzdy škrípali, blížilo sa nástupište a šedivá pani šikovne a svižne vystúpila.

Pomyslela som si, že tá jej staroba jej klamlivá, sivá hlava a odchádzala rýchlym krokom. Zamyslená som pozerala za záhadnou starenkou a musela som tuho rozmýšľať.

Predbehla ma dievčina, ktorá mala vlasy po pás, krásne vyžehlené a ružové. No teda! Sladká cukrová vata v hladkej podobe. Vlasy si farbí naružovo. Nezvyklá farba, na hlave sa nevyskytuje, ale nedávno ju superstáristka priniesla do módy. Musím tie vlasy rýchle vyfotiť mobilom. 

Tu aj iné vychytávky uvidím, lebo som  sa presunula zo železničnej stanice na Terminál, autobusové nástupište a nákupné centrum spolu, tam sa dá nakúpiť. Stálo tam dievča s modrozelenými vlasmi. Krásne sa usmievala a neprekážali jej pohľady, ktoré boli v škále od príjemného prekvapenia až po vyľakaný pohľad, údiv, až šok. Toto musím zaznamenať, opýtala som sa a ona súhlasila, usmiala sa na mňa.

Toto sú určite farbené vlasy, také z hlavy nerastú. Dievčatá, prečo si farbíte na netradičné farby, prečo to robíte? Chcete pomýliť ľudí, alebo sa len bavíte? Rozmýšľala som, ale nebudem sa pýtať.

Aj šedivá pani možno nebola naozaj šedivá. Asi bola mladé dievča a zafarbila si vlasy. Nechápem, prečo na šedivo sa farbí. S tými vlasmi zafarbenými na šedivo vyzerala staro a aj jej mladá štíhlosť z nej robila vyziabnutú, krehkú starenku.

 Zhrozila som sa nad myšlienkou, že taká maličkosť, ako farba vlasov ju zmenila tak veľmi, že zakryla jej pravú podstatu a ja som ani náhodou neodhadla, že nie je stará, iba tak pôsobí. Ale prečo chcela pôsobiť staro? Mala nejaký zámer? Napríklad, aby ju pustili sadnúť vo vlaku. Nie, to je smiešna myšlienka! Asi len skúsila módnu farbu a vypálilo to takto klamlivo.  

Celou cestou cez obchodné centrum Terminálu som rozmýšľala, otázka ma zaujala, nemohla som sa jej zbaviť. Poviem pravdu, myšlienky vo mne vyvolali negatívne pocity, že ženy príliš vymýšľajú. Nezodpovedne, zo dňa na deň zmenia svoj výzor, že ich človek nevie zaradiť a niekedy ani spoznať.

 Potom vo mne až hrklo, lebo som si uvedomila, že aj ja som mala predvlani vlasy zafarbené takmer na bielo.

Urobila som to. Prečo? Len tak! Chcela som vyskúšať farbu, novú farbu, ktorú som si všimla a volala sa polárne striebro, alebo škandinávska žiara, alebo ešte inak, zvláštne.

Farbe na vlasy dali veľmi tvorivý názov.Ten dobre vymyslený názov ma dostal. Nevedela som čo od toho čakať, nedokázala som farbu nechať v predajni a musela som ju kúpiť, vziať domov, vyskúšať. Vlastne ochotne som vyskúšala farbu so zaujímavým názvom a chvíľu som mala na hlave polárnu striebristú  škandinávsku žiaru. Až tak som svietila. Ale, viete, nie dlho, lebo... známi sa ma pýtali... čo vlastne? Asi sa pýtali, prečo som to urobila a ja by  som  musela zložito vysvetľovať, že sa mi žiadalo niečo vyskúšať. Ľudia sú takí. Radi experimentujú.

Tak vidíte, veľmi som sa zamyslela nad cudzími hlavami a takmer ma pohoršovalo to, na čo nebol dôvod. Veď podobnej veci som aj sama podľahla. Dievčatá spravili niečo zlé? Kdeže, to je len farba, šampón, preliv. Zase zmyjeme, prelejeme iným prelivom, šampónom inej farby, aby svet bol farebný, veselý, je to v pohode.

Stávajú sa veci, ktoré vás nečakane vyvedú z miery? Isteže! U cudzieho zbadáte aj triesku, u seba ani brvno v oku. Ľudia sú takí! Ale v pohode, je to ľudské.

   

Sedím si so striebristo škandinávskou žiarou na hlave.  Zvláštne svetlo a dobrý fotoaparát, nebol to mobil. Toto som nefotila aj, ale inakšie fotím skoro všetko, mobil je vždy poruke. Mám pocit, že treba zachovať a archivovať túto zaujímavú dobu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Hovorili mu šéf. Fico sa k Bödörovi nehlási

Norbert Bödör je prvým väzobne stíhaným oligarchom spájaným so Smerom.

DNES PÍŠE MATÚŠ RITOMSKÝ

Ako spoznať rasizmus

Ja som nehajloval, iba som ukazoval, aký vysoký bol môj dedko.

Bödöra dali do väznice, ku ktorej sa Bonul nedostal

Oligarchova SBS služba má zmluvy s viacerými ústavmi.


Už ste čítali?