Je to dobrá myšlienka. Ďalšia dobrá myšlienka by bola nápad premeniť na čin. Iné štáty sa o takéto niečo pokúsili? Mohli by sa naši poprední činitelia inšpirovať, ak sa táto myšlienka uskutočnila v inej republike.
Stalo sa, že priateľ našej rodiny bol ochotný vrátiť sa na naše územie, pracovať doma, robiť to, v čom je dobrý odborník a osvedčil sa v Rakúsku. Poznala som ho osobne. Ale je to ojedinelý prípad a nie je veľmi pozitívny, cez to všetko vám ho rozpoviem.
Jeden mladý architekt, nebudem narúšať jeho anonymitu, sa chcel vrátiť a pracovať pre Slovensko. Mal pocit, že jeho tvorba by bola prínosom pre republiku. Projektoval úspešné stavby a vždy sa postaral aj o realizáciu. Aj teraz tak chcel spraviť.
Neviem všetky podrobnosti o rokovaniach, ale viem, že najprv rokoval s ministrom. Minister bol nadšený, súhlasil. Poslal ho na ministerstvo a oni tak isto súhlasili, hoci vraveli, že sú isté hranice, ktoré sa budú musieť dodržať a odporúčali mu rokovať priamo s územným celkom, tam kde bude stavba.
Na tomto rokovaní sa predstavitelia pousmiali a opýtali sa ho odkiaľ prišiel a prečo chce stavať práve u nich. Vysvetlil, že prišiel z Rakúska, ale tam už staval vo väčších aj menších mestá s úspechom a chce to urobiť aj doma, na Slovensku. Tu vyštudoval, škola má dobré meno, poznajú a vážia si ju aj v cudzine. Chce sa odvďačiť štátu, že tu mohol vyštudovať.
Bez nadšenia pristali a poslali ho k nižšej inštancii na konkrétny okres. Tam už bol jasný problém. Nedá sa, takto nie, u nás sa to takto nerobí! Čím nižší post, o to menšie pochopenie a už nevravím o nadšení.
Architekt bol sklamaný, znechutený, ale muž vždy zabojuje zvlášť, ak je mladý. Prebojoval sa a dosť to trvalo, kým mu všetky komisie schválili plán, peniaze, materiál, firmu, s ktorou mohol stavať. Vravel, že doteraz nevidel takto mrhať časom, a netušil, že sa môžu až také polená hádzať pod nohy dobrému nápadu, osvedčenému za hranicami, ale urobil prvú stavbu.
Úspech bol veľký. Nestaval nové stavby, ale veľké historické, mestské budovy, ktoré nemali využitie prerobil, obnovil, okrášlil. Vnútro budovy zmodernizoval a dal im novú funkciu, premenil na bankovú inštitúciu s využitím najmodernejších prostriedkov. Banky zarábajú peniaze a platia dane štátu.
Nakoniec tieto prestavby presadil a urobil v niekoľkých väčších mestách, roky na tom pracoval, len ho to stálo neskutočné nervy.
Budovy stoja, fungujú, ale už nechcel, aby mu vrátili naše občianstvo, hoci žil tu a pracoval v mnohých mestách.
Uviedla som varovný príklad, ale pravdaže, sú aj horšie. Toto dobre dopadlo aj pre neho, aj pre Slovensko.
