reklama

Samovrah pri železnici

Pri železničnej trati niekto postával, kto sa rušňovodičovi zdal podozrivý, preto bol ostražitý. Nepotrebuje mať na rušni nalepené mozgy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Bolo neskoré popoludnie a vybrala som sa vyvetrať psa. Ide vždy ten z rodiny, kto môže. Teraz sa dosť rýchle stmieva, preto som nechcela premeškať vhodný čas. Môžeme sa prejsť po dedine pod lipami, brázdiť opadaným lístím, pekne šuští pod nohami. Ale psy majú divočinu radšej. Tá divočina nie je naozaj až taká divoká, je to len zarastená lúka a pri lúke je husto sadené kukuričné pole, ale potme by som tade nešla. Preto som sa vybrala, kým bolo svetlo. Pre istotu som si obliekla ružovú mikinu, aby ma bolo dobre vidieť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V súčasnosti máme dva psy a keď sú spolu zápasia. Nie urputne, len tak z hry, dobre sa znášajú. Bežia popri sebe na vôdzke a s láskou si hryzú uši. Míňame iných ľudí so psami a ja mojim psom vravievam, pozdravte sa chlapci. Nie sú to chlapci, je to matka so synom, ale sú na nerozoznanie a vyzerajú ako šteniatka. Sú hnedkastej, zemitej farby, rasa - teriér. Ľudia, ktorých stretávame, sa ,,chlapcom" so smiechom prihovoria.

 My ideme dobrým tempom a odbočíme k cestičke, po ktorej prechádzajú obyvatelia cez trať. Pri trati zastaneme, lebo my nechcem prejsť. Je to naše miesto, vyšliapaná cestička, kde radi postojíme a pozorujeme autá a vlaky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Blízko nás je vysoká burina.Tá burina je v skutočnosti žihľava. Občas kvitne, vždy vonia a zaberá tu pri trati dosť veľkú plochu. Žihľava je nielen burina, ale varí sa z nej liečivý čaj. Niektorí ľudia radia vyváľať sa v nej, ako v liečivej rastline a nechať sa riadne popŕhliť. Popravde, nerobila by som to, ale psy neváhajú a ľahnú si na cestičku pri žihľave. Nemyslím, že cez hustú srsť ich popŕhli. Našli si miesto a ležia.

Stojím a pozerám na hustú dopravu na ceste. Je hneď za železničnou traťou, je to hlavná cesta na Horehronie. Autá sa ženú jedno za druhým a vysielajú zvláštny šum. Vytvárajú ho kolesami a mám pocit, že ten šum má snáď aj vôňu, lebo psy držia zdvihnuté hlavy a nozdry sa im chvejú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A už počujem rýchlik, zvykne popri nás presvišťať, psy si ten zvuk a vietor užívajú, preto sem chodíme. Radšej ustúpim, aby sme neboli tak blízko pri trati, nikdy neviete, čo urobia zvieratá. Psy ma poslušne nasledujú na vôdzke, spravíme pár krokov dozadu. Pozerám, kedy uvidím vlak, ale žihľava je okolo mňa taká vysoká, že vlak nevidím, preto spravím pár krokov zase dopredu. Rýchlik sa blíži a spomalil.

Psy si zase ľahnú a ja len stojím. Aj rýchlik zastal. Čo je, má zastávku pri blondíne v ružovom? Stojíme a stojíme. Rušeň pomaly zacúva. Čo robí? Rušňovodiča nevidím, ale myslím, že on ma vidí, kvôli dobre zvolenej ružovej farbe. Psom je už dlho, zodvihli sa a pristúpili ku mne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rušeň zrazu ešte o kúsok zacúva. Čo robí? Zacúval, ale prečo, odkedy rušne cúvajú? Dáva mi najavo, že môžem prejsť cez trať, ale to je smiešne, rušne predsa nedávajú prednosť na prechode. Je tu namaľovaná zebra? Nemyslí si ten rušňovodič, že sa chcem hodiť pod vlak?

Ach áno!

Toto je miesto, kde na trati už párkrát zomrel človek. Napravo je zákruta a zľava je síce rovná trať, ale pri trati sú náletové dreviny, kríky a vysoká burina, cez ktorú nevidno človeka, ktorý sa môže objaviť pred vlakom. Ale ja snáď nevyzerám ako zúfalec, kto sa chce zabiť a ešte by nechal zabiť aj svoje psíky? Samovrahovia nechodia v ružovom. Si myslím.

Zacúvam aj ja, potiahnem za sebou aj psíky, zdvihnem ruku a zakývam mu. Rušňovodič sa vykloní z okna, naštartuje a pomaly sa posúva dopredu. Ruku vystrčí z okna a kýva mi. Už ho vidím, usmievam sa od ucha k uchu a mávam, mávam. Vlak sa pomaly rozbieha. Rušňovodič sa stiahol, ale v oknách železničných vozňov sú hlavy.

Pozerám a vidím, že nejaký mládežnícky futbalový klub to musí byť. Sú mladí, moderní, s rovnakými, výstrednými účesmi. Moju zdvihnutú ruku vnímajú tak, že im kývam, asi som ich fanúšik, v okne sa objaví zopár rúk. Mávajú, jeden pošle prstom bozk. Snáď nie, pošlem aj ja! Posledný v okne vytrčí stredný prst. No teda! Mám mu to neslušné gesto vrátiť? Nie, ja nie som mladý futbalista a on asi len žartoval, ale vidím, naše psy vytrčili chvostíky hore, vrátili mu to. Toto ma rozosmialo.

Bežíme domov po lúke, oproti idú ľudia. Chlapci, pozdravte sa, vravím psíkom. Kývajú ľuďom chvostíkom, ľudia sa smejú a kričia za nami, že majte sa! Dnes bol pekný deň, rušňovodič nám zachránil život. 

Prešiel rok a pol a ja som zase na lúke. Teraz bez psov, sú na chalupe. Nepôjdem na naše miesto, kde často stál vlak, bez psov, ktoré ňuchali šušťanie kolies, to nemá význam. A už ide vlak a zastal presne na tom mieste. Je to regionálny rýchlik, vždy má dva vozne. Náletové dreviny popri trati sú vypílené, dokonca vidím nenápadný semafor, ktorý svieti malým červeným očkom. To čo doteraz videl len rušňovodič na vysokom násype z rušňa, vidím ja na lúke pod násypom.

Záhada vlaku, ktorý tam často stojí je vyriešená. Je koniec zimy a slnko vysiela zvláštne biele svetlo, ktoré sa chveje v ovzduší. Červené očko zhaslo, vlak sa pohol, odchádza. Jednokoľajka sa zmení na tri koľaje, s buchotom prechádza cez výhybku, naberá na rýchlosti, už ho nevidím.

Eva Gallova

Eva Gallova

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  456
  •  | 
  • Páči sa:  934x

Píšem o živote a plnokrvných ľuďoch. Postavy skladám z uveriteľných čriepkov, aby vyzerali ako živé. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu