Vzdelaní ľudia sú slušní. A čo Kočner?

Autor: Eva Gallova | 8.10.2019 o 7:46 | Karma článku: 1,49 | Prečítané:  519x

Kočner nie je slušný, hoci je vzdelaný. Prekvapivé, ale vzdelaní nie sú vždy slušní. Lenže mali by byť! Elita národa, to by mali byť vzdelaní a slušní ľudia.

Elita národa sú politici? Nie, mali by to byť vedci, učenci, vzdelanci, ale v bežnom živote neprichádzame s nimi do styku. Vlastne ich nepoznáme. Málo sa o ich úspechoch píše, málo hovorí. Nie sú populárni a keby o nich novinári písali, ich výnimočnosť by ľudí podráždila a mali by ich za čudákov. To sa už stalo, aj viackrát, keď vedci vstúpili do politiky, nechcem menovať.  

Na očiach sú politici. S nimi sa vieme lepšie stotožniť. Aj oni musia mať vzdelanie a aj majú. Ide ruka v ruke vzdelanosť so slušným správaním?

Dá sa odhadnúť, či je človek vzdelaný. Nie je ľahké na prvý pohľad vidieť a rozoznať, či je ten človek slušný, alebo iba naoko. Niekto sa slušne správa len spočiatku, iný svoje sklony k hrubému, nespoločenskému správaniu nezakrýva od prvej chvíle. Ľudia sa menia, život ich zmení. Alebo je to inakšie? Slušnosť je vrodená a nedá sa odplašiť, a zotrvá s človekom celý život. Iba ak ju dotyčný nemá vo výchove z domu a ani v povahe, nemá ju odkiaľ vydolovať. 

Aj také sa stáva, že človek má povahu, ktorá nedovolí prijať pochvalu. Sú takí ľudia. Nie sú zlí, ale zdá sa im čudné a neprirodzené dostať pochvalu, bránia sa jej, nevedia, čo s ňou. Radšej dostať rany, symbolické rany, tie sa dajú vrátiť. Údery, kopance, zlé slová. Nielen vrátiť. Môžu prví dať, predbehnúť každého.

Niekto dostane pochvalu, ale povaha mu velí odmietnuť dobré slová a dať rýchle pomyselný kopanec. Preto je v politike toľko hádok. Hádať sa vedia, dobre vychádzať s blížnym nie.

Možno politika je tak nastavená, že politik je v rozpore s každým, vtedy mu voliči fandia, pretože bojuje za svoje názory. Ako jeden politik, ktorý ukazuje obrázky v parlamente, často kričí, vo svojich prejavoch, lebo bojuje za názory nielen svoje, ale aj ľudí, preto pritvrdil. A pretože je neodbytný, väčšine sa to nepáči a stratil ich sympatie. Prebudil v ľuďoch niečo ako nenávisť. Aj tak má svojich skalných fanúšikov, ktorých nikdy nie je nikdy dosť, musí o nich bojovať, zviditeľňovať sa. Čím je agresívnejší, tým viac nepriateľov má, naopak, voliči nepribúdajú. Aj to je možné, že sa mi to len zdá.

Voliči čakajú na takého, s ktorým majú rovnaké názory a aspoň zo začiatku musí byť slušný. Ak zdieľa aj ich názory, pôjdu za ním a budú ho voliť. Stáva sa vodcovskou osobnosťou a to národ miluje. Nebude z tých, ktorí tu dávno sú. Musí byť nový, mladý, ktorý sa ešte nestihol zdiskreditovať. Objaví sa?

Prvý krok musí byť taký, aby si ho národ zamiloval, lebo dáva nádej na lepší život a má čo ponúknuť. V druhom kroku nájdu spoločného nepriateľa a má to vyhrané. Prebudenú nenávisť majú na koho vrhnúť. Preto toľkí volili Mečiara. Preto toľkí volili Fica. Lebo na začiatku to bol ten správny muž, ktorého potrebujeme a na neho sme čakali. Keď urobil chyby a klesla popularita, objavil nepriateľa. A bolo zase niečo, čo ho spojilo s ľuďmi.

Blížia sa voľby. Kto bude ten, kto strhne národ a budú ho voliť, lebo bude skvelý? Čo ponúkne?   

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?