Prišla som domov, a nikto nie je doma. Kde sú všetci? Musím rýchle poliať záhradu. Nepršalo ani včera, ani dnes. Polievame ráno, aj večer. Bežím do záhrady, schytím krhlu plnú vody, nachystanú na polievanie. Bleskove sa rozhodnem, že polievať začnem od konca záhrady. Tam nič nie je, nesadí sa tam. Ale ja som rozhodila za hrsť tekvicových semiačok, že čo ak sa uchytia a vzídu. A stalo sa! Ani uveriť som nemohla, ako dobre vzišli a rastú.
Tekvica sa ujala a treba ju poliať. Bežím s ťažkou krhlou, ale nestihla som sa prezuť a sandále na vysokých opätkoch, ktoré nosím do mesta nie sú práve najlepšie do záhrady. Ľahká pomoc, odkopnem ich a bežím.
,,Au, pŕhľava! Čo robíš? Čo si taká krutá!
No nič, prebehnem po hustej pŕhľave, bosé nohy mám červené, ale tekvice sú poliate. Bežím nazad s prázdnou nádobou. Postavím ju do dieže pod kohútikom a pustím vodu z nádrže s dažďovou vodou.
Schytím druhú krhlu, ktorá je plná, pripravená a idem polievať blízko nádrže, aby som počula kedy mám zastaviť vodu. Kanva je ťažká, ak ju riadne rozkývem, strieka doďaleka. Takto rýchlejšie polejem. Som hrdá na svoj dobrý plán a premyslený systém.
Príliš som rozkývala kanvu a stratila som rovnováhu. Tá ťarcha ma ťahá za sebou doboku, snažím sa rovnováhu vyvažovať druhou rukou, ale nepomáha to. Krhla ma zvrtne a ťahá ma do malín. Objednali sme ich z katalógu, posadili k susedovmu plotu. Pekne sa ujali veľké narástli, kvitnú, plodia, nesmiem ich dolámať, ale už padám do malinčia.
Zachytila som sa plota. Je pletivový, pružný, poddajný, odkláňa sa do susedovej záhrady a ja s ním. Držím sa pevne, ale aj tak ležím na malinách, na papekoch, ktoré sú popichané do zeme, jeden pekne pri druhom a priväzujeme o ne maliny. Au, au, papeky, čo robíte? Otlačili sa mi jeden pri druhom na tele.
Pomaly ma točí zotrvačnosťou, neviem pohyb zastaviť a papeky ma značkujú okolo pása. Váľam sa v malinčí a od cesty, cez druhý pletivový plot počujem ako sa mi niekto zdraví.
,,Pánboh pomáhaj!”
Kto sa zo mňa na ceste smeje? Nestihnem zaregistrovať a je preč. Mala som sa odzdraviť.
Hľadám pevný bod, od ktorého sa odrazím. Podarilo sa, stojím, plot som pustila kanvu nie, aby sa vzácna voda nevyliala. Vylievam vodu na maliny.
Som dobitá, telo ma bolí. Zdvihnem tričko a vidím si na páse červené otlačky ako súvislý rad nerovnako veľkých guľôčok, pekne v rade ako goralky, navlečené na šnúrke. Riadne ma dorantali a asi sa zmenia na modriny. Budem mať čierne goralky na tele. No, super!
Bežím a beriem ďalšiu plnú krhlu, potom ďalšiu a ešte jednu. Polejem paradajky, papriky, bazalku (vzišla iba jedna) uhorky a jahody. Čo máme nepoliate? Už nič, cibuľa sa vraj nemá polievať, pomaly bude zrelá na vykopanie. Tak nič! Zastavím vodu a hľadám si topánky. Idem pozrieť večerné správy. Na to som zaťažená, nechcem premeškať.
Bežím cez záhradu hoci by som nemusela, všetko je spravené. Bežím popod ovocné stromy. Konáre mi češú vlasy. Posledný ovocný strom ma riadne buchol po hlave konárom obsypaný plodmi. Malé tvrdé plody, zoskupené na konci konárov ma bijú po hlave. Jeden, druhý, tretí, šiesty, tak dosť, čo robíte? Zachytávajú sa do vlasov. Au, au, au, čo ste zač´, že ste také kruté? Búchate ma po hlave, trháte mi vlasy!
Sú to hrušky! Malé a tvrdé. Také veľmi plné konáre, obťažkané plodmi som ešte nevidela. Budeme musieť konáre podoprieť latami, aby sa strom nepolámal. Je to pomerne mladý strom, veľa plodov zatiaľ nemal. Ostatné stromy na záhrade sú staré, napríklad obrovské čerešne, vysoké, rozvetvené, alebo štíhle slivky sme kúpili s pozemkom.
Zastavila som sa pod hruškou. A čo jablone?
Zdajú sa bez plodov. Nevidím žiadne jabĺčka ani na jonatánke, ani na jakubkách. Ostatné nepoznám po mene. Jablone sú nové, aj staré, ale tento rok nebude na nich úroda. Naskočila mi jedna stará pesnička. Nedávno som počula veľmi starú nahrávku, nepoznanej, zabudnutej ľudovej pesničky.
,,Neni teraz ako vlani,
ninto hruške na jabloni!”
Túto pesničku odniesli Stredoslováci pred storočiami do Srbska, alebo niekam tam a zachovala sa v starom nárečí. Sťažujú sa na úrodu v pesničke? Čo sa im nepáči, ani na našej jabloni nič nie je a nesťažujem sa. Vlastne čo im chýba? Aha, hrušky na jabloni. Ej huncúti, srandisti! Chceli mať hrušky na jabloni. Je to žartovná pesnička. Dobre, napravila mi náladu, už nepoviem, že záhrada je krutá.
Ale teda, dosť mi ublížila. Takmer horor!
V behu som zaregistrovala, že naše malé mačky spolupracujú a niečo ulovili. Vyzerá ako sivá myška, ale je oveľa menšia, približne 3-4 cm. Pohadzujú si ju, ako deti loptu. Cez plot sa pýtam suseda, že to čo robia. Odpovedá, že ulovili myšku skočku, tu ich je veľa. Som zhrozená, neviem, či ju zabili, ale zdá sa, že je len omráčená a hrajú sa s ňou.
,,Ak sa pohrajú, zabijú ju!" vraví sused.
Tak dosť, toto je príliš kruté a sused zaklincuje, že príroda býva niekedy krutá. Súhlasím, ale pekná je! Kam len pozriem, všetko sa zelenie a kvapky vody sa žičlivo ligocú.
