Z nášho pohľadu nie je dôležité, ktorá televízia priniesla túto správu. Iba význam správy je zvláštny. Prečo toto kritérium, že človek, ktorý dokáže inému podať ruku? To snáď dokáže každý. Ľudia si podávajú ruky často a bez zaváhania. Alebo máte iné poznatky?
Nie som si istá, ako toto kritérium o podávaní ruky bolo myslené. V Nórsku majú pocit, že sa chcú k nim prisťahovať ľudia, ktorí si ich nevážia a neochotne im podávajú ruky. Možno je to inakšie. Poznajú veľa ľudí vo svete, ktorí sú takí a nechcú ich mať doma.
Žeby sa svet až tak zmenil, že dotyk iného človeka sa začína zdať ako nepríjemnosť? Chápem, že sú krajiny, kde sú iné zvyky ako u nás, alebo niečím sa odlišujú od európskym zvykov. Napríklad niekde sa pri privítaní pobozkajú na líce sprava, zľava, alebo v Rusku vo tri vrhy.
V televíznych novinách som dávnejšie videla, keď predchádzajúci francúzsky prezident vyznamenal troch amerických vojakov, za záchranu života skupiny francúzskych občanov pri nejakej nešťastnej udalosti mimo Francúzska.
Boli to mladí vojaci na dovolenke, stáli tam v trenírkach a tričku. Keď im prezident pripol vyznamenanie a naklonil sa k prvému, že ho pobozká, ten sa mykol a tváril sa zhrozene. Druhý bol už pripravenejší a až tretí to zniesol bez pocitu trápnosti.
Pred pár dňami aj pápež František pri návšteve moslimskej krajiny objal vysoko postaveného moslima a ten objatie prijal bez problémov, dokonca mu ho priateľsky opätoval.
Nie je vylúčené, že príslušníci niektorých národov mimo Európy aj podanie ruky môžu vnímať, ako nevhodný dotyk, ktorého sa hrozia. Ale veď podanie ruky môže byť iba priateľské!
