reklama

Ocinove vojenské gény sa prejavili

Zdedila ich jeho šikovná dcéra. Mily je majsterka sveta v streľbe a predáva zbrane pre cudzie mocnosti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Práve je na streleckých pretekoch v Prahe. Jeden z usporiadateľov si ju dosť všíma. Vysoký, fešný sympaťák, výrazne starší od nej, presne jej typ. Nemôže prvú lásku nosiť stále v srdci, ten pán bol ženatý. Venuje pozornosť novému mužovi. Neodcestovala domov s ostatnými, išli k Honzovi do bytu a Mily sa zamilovala. Stretávali sa, telefonovali, on bol recepčný v honosnom hoteli. Cestovala k nemu rýchlikom do Prahy, vždy keď ju pozval. Čakával ju na nádraží.

Vracala sa vždy na druhý deň neskoro večer a viezla sa celú noc. Až raz zmeškala vlak. Dostali sa do dopravnej zápchy a on jej poradil prebehnúť pešo na hlavné nádražie. Bežala, ale rýchlik bol preč. Čo teraz? Vráti sa k nemu a pôjde na ranný rýchlik. Mobil mal vypnutý. Išla dopravou a dosť to trvalo, ale už tam bola.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zaklopkala na dvere a otvoril cudzí muž. Zízali na seba a ona vykoktala, že prišla za Honzom, zmeškala vlak. Aha, povedal muž a vedel, kto je Mily. Váhavo ju pozval dnu, predstavil sa, že je Mirek a že na Honzu počkajú. Čakali, ale nechodil.

,,Išiel do služby, my sa na recepcii striedame,” povedal. Ona bola v rozpakoch a pýtala sa, či on tu býva u Honzu. Teraz bol v rozpakoch on a ona sa dovtípila, že nie. Ani tak neodhalila pravdu a stále rozmýšľala. Potom sa zahanbila a pochopila.

,,On je ženatý, však?”

Mlčali, hlavy sklonené, napokon mu povedala, že už ho nemusí kryť. Došlo jej, že on tu nebýva, ani kávovar nevedel zapnúť. Mirek bol zdvorilý, povedal, že môže u neho čakať na vlak, hoci aj do rána. S vďakou prijala. Ponúkol ju večerou, ktorá bola na sporáku nedovarená. Spolu dovarili a zhovárali sa. Našli veľa tém na rozhovor. Spoločné záujmy o štúdium jazykov, o streľbu, lebo on bol tiež športový strelec, iba nie v tej istej kategórii. Dokonca vedel, že Mily je majsterka sveta a gratuloval jej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Pýtal sa, či je juniorská majsterka.

,,Ale kdeže, ja som stará, mám dvadsaťpäť rokov.”

,,Ach, to mi odľahlo. Bál som sa, že som pedofil, ktorý pokukuje po nedospelom dievčatku. Veľmi sa mi páčite, ale cítim sa pri vás, ako nejaký starý strýčko. Ale ja som mladý, iba tak zrelo vypadám. Mám tridsaťtri rokov.”

Mily povedala, že sú podarená dvojica. Ona je stará, má dvadsaťpäť rokov a on je mladý, má tridsaťtri. Zasmiali sa, podali si ruky a on povedal, že si práve našiel vhodnú nevestu a jeho rodičia, aj celá rodina sa potešia, že konečne.

Presedeli spolu celú noc, zhovárali sa. Ráno ju odprevadil na rýchlik a dal jej nežnú pusu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mily sa celú cestu vlakom modlila, aby ten skvelý a príliš krásny muž, ktorý ju riadne ani nepobozkal, nebol homosexuál, lebo jej sa svet zrúti. Ostali v styku, volali si nonstop a aj sa stretli, lebo ona išla do Prahy, aby si vyžiadala ďalšieho obchodného partnera na predaj veľkých zbraní. V tejto tajnej sfére mala nového dodávateľa, výrobcu zbraní. Strávili spolu noc snov a začala sa ich veľká láska.

 Pán na dôležitom poste jej povedal, že potrebujú predajcu pre USA. Problém je v tom, že veľkí, silní muži nebudú akceptovať ju, krehké dievča s detským zjavom, ktoré im ponúka zbrane. Vtedy navrhla, aby Mirka zaregistrovali, ako jej asistenta. Je športový strelec, vyzná sa v zbraniach, dobre hovorí americkou angličtinou a vyzerá ako filmový herec.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Toto naozaj pomohlo. Mirek, vysoký, plecnatý krásavec, bol rovnocenný so sebavedomými americkými tvrdými chlapmi. Iba s ním rokovali. Ani tak rokovanie nikam neviedlo. Tvrdí vojaci, bez širokých amerických úsmevov.

Večer boli obaja znechutení a smutní, sedeli v hale hotela. Bola plná bohatých, starých Američanov, v okuliaroch s rámom z korytnačky. Tichá hudba, noblesný hotel.

Zrazu sa prirútil nejaký chlapík, vliekol za ruku asi štrnásťročné dievča a kričal, že je to jeho dieťa, nikto nemá právo, zobrať mu ju. Za ním bežala matka dievčaťa a vrieskala, že ju chce uniesť. Objavil sa hotelový ochrankár so zbraňou a zväčšoval zmätok. Matka schytila dcéru a zmizli v nejakých dverách a ochrankár skočil na chlapa. Váľali sa po zemi, ochrankár strieľal, guľky lietali ako včely a ľudia sa skryli za kreslá, ľahli si na zem a niektorí hádzali stoličky do chlapíka. Chlap zobral zbraň ochrankárovi, ale ten sa spamätal a vytiahol druhú.

Medzitým chlapík vyskočil, chcel ujsť a zobrať si rukojemníka. Bol blízko Mily, tak ju jednou rukou zdvihol a druhou bláznivo mieril dookola. Mirek sa na neho hodil odzadu, vyrazil mu zbraň z ruky, spadli, váľali sa po sebe, Mily bola pod nimi na koberci. Už tam boli aj policajti, chlapíkovi dali putá. Zároveň vošli novinári, všetko fotili a hoteloví hostia kričali, že ten vysoký, mladý muž zachránil dievča, je hrdina!

Ju odviezla záchranka s krvácajúcim čelom, darmo sa vzpierala. Aj televízia dávala, ako zranené dieťa odvážajú. Na Mirka spravili detailné zábery, že je hrdina, celé to bolo ako vo filme. Riaditeľ hotela vypoklonkoval novinárov a televíziu pred hotel a tam predniesol reč, že sa stalo malé nedorozumenie, ktoré sa už vyriešilo. Mirkovi podal ruku, povedal, že je hrdina, ďakuje mu a v hoteli nemusí platiť. V súkromí svojej kancelárie mu ponúkol, že ho zamestná v hoteli.

Na druhý deň, na rokovaní, bol oslavovaný hrdina a rokovanie úspešne ukončili. Aj Mily bola na rokovaní. Ranku nad obočím jej zalepili v nemocnici. Ona si ju zatrela mejkapom a namaľovala sa, aby vyzerala žensky. Nikomu nenapadlo, že ona je zachránené dieťa. Ponuku majiteľa hotela prijali obidvaja. Získali pracovné povolenie a pracovali rok v USA.

Pre nás týmto končí príbeh dievčaťa s vojenskými génmi, hoci pre nich dvoch život iba začína.

 Príbeh je skutočný, poznala som aj ocina, aj Mily, iba sa inakšie volali. Darovala mi kus bledomodrej čipky s nepravými perlami, ktorú mala od šejkovej dcéry. Mám ju doteraz.

Ona mala v srdci ranu za ocinom, s ktorým dobre vychádzala a bez varovania ju hodil cez palubu. Vtedy naozaj bežala za jeho autom cez celú dedinu. Jej sklamanie a smútok boli ako bezbrehá rieka. 

Eva Gallova

Eva Gallova

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  456
  •  | 
  • Páči sa:  934x

Píšem o živote a plnokrvných ľuďoch. Postavy skladám z uveriteľných čriepkov, aby vyzerali ako živé. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu