Nikdy ju nekontaktoval, ako keby sa rozviedol nielen s manželkou, ale aj s dcérou.
Ona sa naďalej riadila jeho zásadami. Učila sa reči, chodila strieľať. Zo streleckého oddielu starších dorastencov prestúpila k dospelákom. Bola dobrá strelkyňa, považovali ju za veľký talent. Nikomu nevykladala, že už ako decko mala u Arabov špičkového trénera.
V novom oddieli si s jedným strelcom padli do oka. Zamilovala sa, ich láska trvala počas celého vysokoškolského štúdia, ale rozišli sa. Vysvitlo, že je ženatý. Bolo to najväčšie sklamanie jej života. Bola tehotná a z toho trápenia potratila. Jediný úžitok okrem poučenia, že muži sú aj ženatí, mala z toho, že ju brával so sebou na rokovania do Ruska. Predával zbrane vyrobené v českej zbrojovke a ju dal zaregistrovať ako asistentku, aby ju všade mohol mať so sebou.
Keď sa rozišli, pokračovala ako predajca, ale už pre iného výrobcu, aby ho viac nestretla, aby nemohli naraziť na seba. Zodpovedný činiteľ rozhodol, že nenápadné dievča s detským výzorom, bude správny človek v tomto vysoko tajnom odbore. Je vzdelaná, šikovná, zanietená pre zbrane a vie o nich veľa. Keď sa rovesníčky hrali s barbinkami, ona čítala s otcom časopisy o nových zbraniach. Dala sa zaregistrovať aj pre arabsky hovoriace krajiny.
V Rusku to bolo jednoduché. Starý generál, ktorý s ňou rokoval bol k nej otcovsky milý a ona mu preukazovala patričnú úctu. Boli s ním dvaja pobočníci, ktorí do rokovania nezasahovali. Tam bola disciplína. Ona predložila ponuku a hovorila málo, generál s ponúknutou cenou súhlasil a kúpil všetko. Potom spravil nové objednávky, ktoré na Slovensku pre nich vyrobili.
U Arabov, to nebolo také. Všetko vybavovali Rusi, ale hovorila ona, akože menom generála. Prileteli spolu a ponúkla aj svoj tovar, aj jeho tovar. On iba dôstojne sedel, občas prehodili spolu pár slov po rusky. Rokovania trvali donekonečna, aj niekoľko dní. Rokovanie bolo prerušované pravidelnými modlitbami, inokedy doniesli pohostenie a po prestávke sa začalo rokovať odznova a nič nebola pravda, na čom sa dovtedy dohodli. Všetci hovorili naraz, dokonca medzi sebou nezrozumiteľným nárečím. Nesedeli pri stole, chodili po miestnosti, nikto nevedel, kto z nich je hlavný. Ako na perzskom trhu. Ale keď boli spokojní s výsledkami, dali doniesť hudbu, podpísali zmluvy, zabávali sa a dávali darčeky. Hlavne jej.
Takto to prebiehalo zakaždým, ale objednávky boli obrovské. Niektorí mladí Arabi zrejme kupovali zbrane nielen pre armádu, ale aj pre seba a širokú rodinu. Bol tam jeden pekný mladý muž, vravel, že je šejkov syn a veľmi sa snažil votrieť jej do priazne. Všetci dávali bežné darčeky, on drahé a nevšedné.
,,Alhamdu lillah,” povedala.
Ďakovala bohu za všetko. Nikdy nie mladému mužovi, nie osobne jemu. Ostala vážna, zdvorilá a bez úsmevu. Toto bolo štandardné správanie dievčat v arabskom svete.
Na streleckých pretekoch mala vždy primeraný úspech a raz aj veľký. Stala sa majsterkou sveta. Vtedy tam uvidela šejkovho syna. Nesmú ukázať, že sa poznajú. Predaj zbraní, bola tá najtajnejšia činnosť, ktorá sa nesmela prevaliť.
Išli oproti, ona s celým streleckým oddielom. Položila prst nenápadne na ústa. Arab sa neprihovoril, ale predsa sa očarený díval. Vedúci oddielu sa pozrel na nízke, chudé dievča bez úsmevu a zadumal sa, čím očarila toho, na prvý pohľad bohatého, mladého muža.
Za vedúcim slovenskej výpravy prišla menšia delegácia Arabov, že šejkov syn, Husejn ibn Abi Rajjan, sponzor a jeden z usporiadateľov majstrovstiev sveta prosí, aby slečna Milica Holla umožnila navštíviť ju v jej krajine a požiadať otca o ruku dcéry.
Nastalo veľké zdesenie. Nakoniec povedala vedúcemu, že má odovzdať odkaz, v ktorom ona ďakuje za prejavenú dôveru, ale musí odmietnuť, lebo rodičia jej už vybrali ženícha. Dohoda je uzavretá a nezrušiteľná.
O tomto sa nikto nedozvedel a doma si nikto nevšimol, že je majsterka sveta, lebo to nie je futbal, ani hokej. Keď znova išla rokovať s generálom, on sa usmial pod fúzy a povedal jej, že gratuluje k získanému titulu majstra sveta a k žiadosti o ruku.
,,Gospodin generál, to bol úder pod pás,” usmiala sa na neho.
,,Odo mňa, či od neho?” opýtal sa s úsmevom. ,,Mohli ste byť taká bohatá.”
,,Áno a taká zavretá v paláci, v ženskom dome na celý život. Ja čakám na lásku.”
