Mily vedela len toľko, že otec bude učiť vojakov narábať s modernými zbraňami a možno aj na tankoch križovať púšť. Armáda mala s Arabmi dohovor, ale popieral, že by bol špión. Išli s ním.
Rodina Hollých bola ubytovaná v dome vedľa šejkovho paláca. Nebolo to v hlavnom meste. Nebolo to v žiadnom meste, bolo to v blízkosti púšte. Otec celé dni trávil s vojakmi niekde na neznámom mieste. Mily chodila do školy v šejkovom paláci s jeho dcérou Mašael. Učil ich súkromný učiteľ. Mala na jedenásty rok, Mašael desať. Rozumeli si od prvej chvíle, aj sa podobali, nízke a chudé, vyzerali ako chlapci. Volali ju Mily Holly, podľa otcovho priezviska. Vyučovanie mali po anglicky, arabské dejiny po arabsky. Hoci Mily zo začiatku nerozumela, ale fascinovaná sedela a počúvala. Zo slovenských učebníc sa učila s mamou. Keď sa vrátia domov, musí spraviť postupové skúšky zo všetkých ročníkov.
Popoludní plávali v bazéne s trénerom a so šejkovými malými synmi. Potom sa hrali sa na skrývačku a naháňali sa. Pri paláci bola perfektne vybavená strelnica a deti mali aj na streľbu trénera. Šejk sa veľmi o deti nestaral, ale na tomto mu záležalo.
Mama Alica so šejkovou manželkou si hneď padli do nôty. Boli takmer rovesníčky, boli stále spolu u nich v paláci, do prideleného domu málo chodili. V paláci bývala aj šejkova mama, vdova. Mala svoj palác, ale takto jej to vyhovovalo. Aj šejkove slobodné, nedospelé sestry tam bývali. Šejkova žena sa blížila k tridsiatke a Alica prekročila tridsať. Všetky boli mladé. Šejkova mama bola mladá duchom.
V paláci nenosili ženy závoje, šatku, ani abáju. Nebolo treba, šejkova rodina bola moderná a v ženskom dome nebol žiadny muž. Aj šejk bol pri vojakoch v púšti.
Ženy sa obliekali do krásnych arabských šiat, trávili čas arabskými spevmi, tancovali, jedli arabské jedlá, chalvu a iné orientálne cukrovinky. Mama Alica, zapadla medzi Arabky, ako keby tam vždy žila. Dávali jej dary, šperky, šaty a s láskou ju učili arabské šaty nosiť, s gráciou tancovať arabské tance a prizvali k tomu aj Mily a Mašael. Celé osadenstvo ženského domu obdivovalo, ako pekne tancuje mama, aj dcéra. Mliečnobiele telo a zlatisté vlasy mamy našlo najväčší obdiv u žien. Naopak, hovorili, že Mily je rodená Arabka, čiernovlasá, opálená.
Po krátkej dobe obidve hovorili po arabsky celkom dobre. Šejkove malé deti aj s Mily, zasa po anglicky hovorili bez akcentu. Mali amerického učiteľa. Bolo im dobre, neprítomnosť otca nepociťovali.
Šejka s osadenstvom paláca pozývali na svadby, kde sa zišlo veľa bohatých rodín. Išli aj dievčatá, aby ich zviditeľnili. Ukázali ich iným rodinám, kde mali synov. Rodina vyberala synom nevesty v predstihu niekoľkých rokov. Na takýchto stretnutiach dievčatá ukázali, aké sú dobre vychované, slušné, zdržanlivé a ich krása jej zrejmá aj cez závoj.
Mily okrem športu mala rada aj čas trávený v paláci šejka tým, že počúvala nekonečné ženské rozhovory. Boli poučné. Príbehy lásky, príbehy zrady, nepochopiteľné konanie arabských mužov. Spoznávala arabský svet, ale aj vo všeobecnosti svet dospelých. Bola neochvejný poslucháč ľúbostných príbehov. Bude jej to raz na úžitok?
Možno jej tie príbehy uškodia a zoberú vieru v dobro lásky.