Vojna je dobrý biznis, tvrdia mocní muži sveta

Autor: Eva Gallova | 14.10.2019 o 12:03 | Karma článku: 1,22 | Prečítané:  382x

Odborníci tvrdia, že nová vojna je nebezpečne blízko. Alebo dávno zabudnutá, hrozná vojna je skutočne minulosťou?  

Na vojnu sa zabudlo, nie sme podozrievavo obozretní k rôznym výrokom mocných a nič nás nevaruje, že takéto reči raz vyústili do vojny. Žijeme teraz také časy, ktoré pomáhajú zabudnúť a nepripomínať si starú vojnu, lebo sa viac nestane? Ktovie, hádam, by sme sa mohli zamyslieť, aby sa nemuseli znova  vojnové piesne spievať.

Len jeden deň je svet,

len jediný bozk ti v ňom ostane.

Nevieš čo ťa čaká,

čo zajtrajší deň pre nás prinesie.

Spievali to chlapci, muži, ktorí odchádzal na bojisko. Mohli to spievať aj dievčatá, ženy, ktoré ostali doma, lebo aj život civilistov bol v ohrození. Na rozdiel od tých čias, v ktorých sa bitky odohrávali na bojovom poli, mimo obývaných častí krajiny, moderná vojna sa dostala všade. Bombardovali mestá, železničné uzly, veľké továrne a civilné obyvateľstvo. Začala sa v Európe, ale prešla, ako nákazlivá choroba  do celého sveta.

Ku koncu poslednej vojny na našom území, Američania, naši spojenci, ktorí spolupracovali s československou exilovou vládou v Londýne, zbombardovali továreň Apolku 20.8.1944, vraj omylom. Neskoršie zbombardovali rafinériu v Dubovej na Horehroní, tiež omylom. Medzitým iné ciele vojenského významu.

Sovietske vojsko, naši spojenci cez Slovenské národné povstanie, bombardovalo slovenské mestá, ulice a do bežiacich ľudí strieľali. Títo sa nerobili, že omylom. Aby lepšie trafil, pilot letel nízko a bežiaceho človeka snajper zastrelil. Neviem, či sa to dalo, ale takéto spomienky starých ľudí sa zachoval o tých, ktorý sa nestihli ukryť do krytu, alebo pivnice. Strelec nemal zľutovania ani s jednotlivcom, ktorý bol navidomoči civil. Vo vojne zvlčili aj dobrí chlapi.

Piesne vždy vyjadrujú pocity, mapujú obdobie, v ktorom vznikali, boli prijaté verejnosťou a spievali ich nielen speváci, ale ľudia. Nemôžem napísať, že obyčajní ľudia, lebo to slovné spojenie je teraz inakšie používané. Ale nazvem to bežní ľudia.

Najviac spievajú mladí, ktorí by mali mať celý život pred sebou. Vtedy, keď sa táto pieseň spievala, mali pred sebou vojnu. Druhú svetovú.

Na začiatku prvej svetovej vojny bolo obrovské, verejne prezentované nadšenie, že ideme sa biť za cisára pána, ako povedal dobrý vojak Švejk. Iní verili, že za pravdu sa budú biť a za dva mesiace, najviac po pol roku, bude po vojne.

Takáto naivná viera nemohla byť pri ďalšej vojne. Zlé skúsenosti ešte neboli zabudnuté a každý vedel, že vojna nesie so sebou roky utrpenia a rozsieva smrť. Vedeli, že vo vojne sa  zomiera a aj po vojne dlho trvá, kým sa ľudstvo spamätá. Preto spievali, že nevieš čo ťa čaká, čo zajtrajší deň prinesie.

V našom čase je tiež prítomná malá neistota. Netýka sa priamo zajtrajšieho dňa, ale zajtrajška vo všeobecnosti. V niektorých politických situáciách, ktorá sa dotýka všetkých krajín, aj nás, sa niečo nesprávne deje.

Objavilo sa tvrdenie, že prvé výstrely tretej svetovej vojny padli minulý týždeň a vystrelili Turci na Kurdov, ktorí strážia vo väznici militantov z Islamského štátu. Niekto má záujem pustiť ich do Európy, sám pán Erdogan to povedal. Tým by zničili EU, už by nebola konkurentom iných veľkých štátov a zoskupení. Ale Erdogan je vraj len šachová figúrka.

Nebudem menovať všetky tie situácie, chcem sa sústrediť na nádej. 

Máme nádej, že vojna je vzdialená, neblíži sa, nestane sa? Neviem, lebo od poslednej svetovej vojny prešlo veľa času, ľudia zabudli. Kto si pamätá rozstrieľané, pri výbuchu bomby roztrhané telá, bombardované mestá, zničené obydlia? Nová vojna by mohla byť stokrát, ba tisíckrát horšia.

Vyrástli nové generácie, mládež neverí spomienkam hŕstke starých, ktorí to prežili. Myslia si, že preháňajú, ani filmové dokumenty z tej hrôzy sa im nezdajú pozoruhodné a málo ich to zaujíma. Oni majú svoj život, riešia svoje problémy. Ich sa to netýka. 

Prejavy potentátov sa vraj podozrivo podobajú na rétoriku z čias studenej vojny. Najviac tých dvoch najvyššie postavených mužov, z dvoch veľkých svetových mocností, ale ani iní nezaháľajú. V týchto dňoch sa zapojili aj ďalší, cítia sa byť povolaní, stáť pri veľkých udalostiach a rozhodovať. Bombastické vyhlásenia, falošné úsmevy, provokácie, rýchle sa meniace názory. Aj mnoho iných, zlých ukazovateľov.

Robia to, a ich konanie a reči ostávajú zdanlivo mimo pozornosti. K takému správaniu sa pridávajú ďalší mocní muži. Preberieme sa, ak nebude cesty späť a zlé vzťahy medzi mocnosťami budú v takom bode, že vyhlásiť vojnu, bude pre nich prirodzené.  A pre náš štát bude nutné pridať sa na niektorú stranu.

Musí sa svet rozdeliť do dvoch táborov, aby nastala rovnováha? Alebo aby dva tábory začali proti sebe bojovať? V čí prospech sú tie rozkoly? Čo môžeme urobiť my?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Galavečer k novembru ‘89 bol dvakrát drahší ako v kauze Evka

Podujatie v SND vyšlo štát na pol milióna eur.

Dobré ráno

Dobré ráno: Biskupi kritizujú kňaza Kuffu len opatrne

KBS sa ozvala proti kňazovi, no až keď jeho strana išla do koalície s fašistami.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Spájanie? Rozhodne, čo povie Kiska

Bez dobrej nálady Smer nezničíme.


Už ste čítali?