V čase párenia sa samci mačacieho plemena dostanú k svojmu objektu túžby bez väčšej námahy, hoci vtedy by prekonali aj prekážky. Prírodu nezmeníš, ale naozaj nemusia nič mimoriadne prekonávať a bez problémov sa rozmnožujú. Preto je v obci veľa mačiek.
Kamarátka Janka má jednu zaujímavú mačku, ktorú sme nazvali Dobrá mať, lebo doopatrovala mačiatka, ktoré zavrhla mladá mačacia mamička. Každý rok má aj svoje maličké a toto leto mala dve mačiatka. Krásne biele, s fľakmi. Starala sa o ne s láskou. Vždy sedeli pri mame, tvorili peknú skupinku.
Prišlo leto, mačičky podrástli, začali sa vytrácať z dvora. Vracali sa začmudené dosiva, ako keby z nejakého výfuku. Keď som zabehla k Janke, videla som cez pletivo, že jej biele mačiatka sedia pod veľkým, čiernym autom u susedov.
Mladí susedovci tým autom práve prišli. Zaparkovali na svojom dvore, blízko Jankinho plota. Mačiatkam sa asi páčilo teplo, ktoré sálalo z auta, nabehli okamžite, ako auto zastalo. Denne chodili začmudené.
Po istom čase, obidve začmudené mačiatka krívali. Zrejme sedeli pod autom, keď sused naštartoval auto, nevidel ich a prešiel im po nohách. No veď nič, hlavne, že žijú. Dostali poučenie, nemajú čo pod autom sedávať.
Nôžky sa vyliečili, ale jedna z mačičiek sedela schúlená so zježenou srsťou a nežrala. Očividne jej niečo bolo a smrdela. Už nesedávala pri skupinke, ale zišla dole po schodoch do pivnice a tam sedela pred zatvoreným vchodom. Hovorili sme, že ju vylúčili, alebo sama sa utiahla, lebo zvieratá pred svojím skonom sa utiahnu do samoty.
Janke bolo ľúto a všimla si, že na chorú mačičku sadajú muchy a ona ich neodháňa. Spomenula som si, že stará mama liečila naše kačičky, keď ochoreli, lyžičkou vody, do ktorej nakvapkala pár kvapiek alpy. Poradili sme sa so staršími ženami a oni si tiež spomenuli, že aj sliepky takto liečili v minulosti. Bolo rozhodnuté.
Natiahli sme si gumené rukavice a mačičke sme nasilu otvorili papuľku. Ja som ju držala a Janka dávkovala liek. Tri dni sme ju liečili, ale ona stále nežrala a to prešlo možno aj desať dní od začiatku choroby. Po každej dávke kašľala, kýchala a vylúčila nosom hlien. Alpovou vodou sme jej umyli nos a aj srsť po celom tele jemne vyšúchali.
Nezabilo ju to, preto sme pokračovali v terapii. Jej stav sa začal zlepšovať. Na piaty deň liečenia mačička bola zdanlivo zdravá a začala prijímať potravu. Ostatné mačky si zase prisadli k nej a robili jej spoločnosť. Ďalšiu dávku alkoholu sme jej nedali. Už je isté, že prežije, nech sa z nej nestane alkoholik.
Prešlo pár dní a niečo sa stalo. Malá mačička bola celá skrútená a nevedela rovno chodiť, padala a točila sa dokola. Janka povedala, že to vyzerá na infarkt. Spôsobil to alkohol, ktorý sme jej dávali? Tak a čo teraz?
Tak nič! O pár dní všetko ustúpilo, iba hlava ostala nakrivo. Dali sme jej indiánske meno, Mačička, Krivá hlavička. Všetko je v poriadku, žije normálne, ostatné mačky sedávajú s ňou, nemá nijaký problém. Iba na jar uvidíme, či si ju nejaký kocúr vyvolí, ak má krivú hlavičku.
Alebo vo vypätých chvíľach párenia to nezaváži?
PS: Dopisujem po roku a oznamujem, že mačička Krivá hlavička mala skorej mačiatka, ako jej bezchybná sestra. Píšem vám to, aby ste vedeli, že hlava nakrivo nie je prekážka pre kocúra, keď si vyberá partnerku.
