reklama

Stretnutie na cintoríne. Koho vidím predierať sa k nášmu hrobu?

Bol Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých. Vybrali sme sa celá rodina  na cintorín. Nie doma, my sme v tomto meste nemali hroby, boli sme odinokiaľ.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Išli sme do rodiska mojej mamy a starej mamy. Do malého hrobu sme pred pár rokmi dali mamičkinu urnu k starej mame. Pod nimi iní, dávno zabudnutí príbuzní. Keď sa rozhliadnem, mnoho vzdialených príbuzných a blízkych známych z minulosti tu máme pochovaných, ich mená čítam na hroboch. Niektorých si pamätám, iných nie, ale pamätám si ich mená.

Celá široká rodina sa tu každoročne schádza, vlastne už iné styčné body nemáme. Predtým sme sa stretávali na veľkých svadbách, neskôr sme pricestovali na pohreby. V súčasnej dobe rodinné stretnutia máme pri hroboch. Snažíme sa dohodnúť deň a hodinu e-mailom, ale nie vždy to vychádza. Veru, aj tieto stretnutia ubúdajú.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Niekedy koordinácia viazne a nezídeme sa v ten istý deň, alebo v tú istú hodinu. Alebo sa len tak minieme o pár zmeškaných minút. Veď viete, teraz je na všetko málo času. Niektorých som roky nevidela. Nemáme tu dom, v ktorom by sme sa zišli. Trištvrtina rodiny už dávno žije v iných mestách a dokonca v iných štátoch.

V tejto chvíli vidím, že pomedzi hroby sa prediera mladý syn príbuzného z ďalšieho kolena, neviem, či si ma pamätá. Nespoznala by som ho, keby sa tak veľmi nepodobal na svojho otca. Cintorín sa rozrástol, je veľa hrobov a dnes je plný ľudí v čiernom. Nesú kvety, vence a tvária sa dôstojne. Ktovie, či ma zaregistroval. Nepamätám si jeho krstné meno, ale neskutočná podobnosť ma upútala. Je mladý dospelý, žije v inom meste a študuje v inom štáte.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

,,Tu sme!”

Kričím na neho, vyskakujem, mávam rukami, ale nevidí ma. Ľudia sa obzerajú, manžel a deti ma tíšia, aby som nekričala. Volám ho menom jeho otca. Predpokladám, že má namierené k hrobu jeho prastarých rodičov a nechcem, aby minul hrob mojich prastarých rodičov. Mávam rukami, aby si ma všimol, už neskáčem, volám na neho, ale nie veľmi hlasno. Na takom pietnom mieste je to nevhodné.

Roky som ho nevidela, bol dieťa, častejšie sme sa stretávali, kým žila moja mamička, lebo ona stretnutia vždy zorganizovala. Mala ochotu a dosť energie udržiavať vzťahy s rodinou.

 Všetci ju mali radi, najviac decká a mládež, lebo sa s nimi zapojila do hocičoho, čo mladí vymysleli. Raz, v jednu Silvetrovskú noc ju naučili tancovať lambadu. Nie tento chlapec, bol to jeho otec. Jeho zatiaľ nevidím, ale určite je niekde tu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Potešilo ma, že ma chlapec vidí, spoznáva a ide k nám. Vraví mi, že to je meno jeho otca, ktoré som kričala. Ja viem. Za ním sa blíži jeho otec, mama, dokonca starý otec, ktorý pochádza odtiaľto a vie stále po slovensky. Okamžite si chce preskúšať slovenčinu. Nastalo veľké zvítanie. 

,,Toto musím povedať mamičke!” pomyslela som si nadšene. Akosi nie úplne som prijala, že odišla. Zdá sa mi, že niekde tu je, príde hneď, len odbehla. Vždy bola rýchla. Veď aj ja, ale v tejto chvíli mi trošku trvá, kým si uvedomím, že..., hm..., stojíme na jej hrobom. Mamička moja, už ti to nepoviem.

 Spi sladko!

Eva Gallova

Eva Gallova

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  456
  •  | 
  • Páči sa:  934x

Píšem o živote a plnokrvných ľuďoch. Postavy skladám z uveriteľných čriepkov, aby vyzerali ako živé. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu