Bolo po polnoci. Fakticky, boli dve hodiny po polnoci. To je vážna, nočná hodina. Vtedy by sa nemalo nič stať, lebo ľudia sú v posteli a spia. Lenže títo boli mimo domu, nespali a ako to nazvať..., zabávali sa. Na tom nie je nič zlého.
Síce musím pripustiť, že zábavu trošku prehnali, lebo niektorí sú takí. Nevedia prestať. Zábavný večer zle dopadol a ukončila ho udalosť, kvôli ktorej museli volať sanitku. Takú, že aj s lekárom. Viete, keď tečie krv, vtedy sa to musí.
Sanitka zapikovala pri chodníku, zo sanitky vybehol lekár.
,,Kde máte zraneného,” opýtal sa a potom sa podivil. ,,Prečo je pacient holý?”
Tak, prečo? To sa ťažko vysvetľovalo. Skrátene a jednoducho, aby bola väčšia prča. Doktor sa ďalej nič nepýtal, lebo pacient bol zdanlivo v bezvedomí, ale naozajstne, bol iba indisponovaný.
Ošetrili ho, ako sa dalo a šup s ním na nosítka, potom behom preč, lebo ak sa nadýchajú toho čudného vzduchu, ani ošetrovať nebudú vedieť. Rýchlym tempom do nemocnice a zašili mu hlavu. O tom šití potom išli chýry, všetci to mohli počuť.
Rana bola štyri až päť centimetrová. Názory sa rôznili, ale že bola zašitá hrubou čiernou niťou tvrdili všetci svorne. Krásna výšivka, aby mal peknú ozdobu na holej lebeni. Holohlavý bol? A kto nie je?
Na druhý deň, musel zájsť do tej hospody, na miesto činu, aby si to pozrel, keďže sa nepamätal, ale že, ani troška. Aby si spomenul a mohol prítomným kvetnato porozprávať, ako to bolo.
,,Viete,” povedal a pozrel sa im do očí. ,,Mali sme trojboj!”
S akými tromi druhmi alkoholu bojovali, to každý inakšie interpretoval, ale boli zajedno v tom, že s alkoholom statočne bojovali. Začali zavčasu a vytrvali do záverečnej a aj potom dlho do noci. Kedy ostal holý, to si nepamätal, ale s kým behali a tancovali to vedeli presne, lebo to bol tiež veľmi známy človek. No ten, ktorý si zabil brata. Ale veď nechcel, prihodilo sa, odsedel si to. Je to stará historka.
Oni inakšie nepijú, ale veľa kunčaftov sa pridalo a hospoda bola plná. Nakoniec práve preto, že nemali prax, tak im to udrelo tak rýchle do hlavy. Potom chcel Picasso zakryť jeho nahotu, držal záves pred ním, ale on sa rozbehol a strhol záves z dverí aj s garnížou. Tá ho trafila do hlavy a nešťastie bolo hotové.
Krv striekala, hostia jačali, ranený z toho kriku odpadol a všetci sa vrhli k odchodu, aby ich nezatkla polícia. Kto volal sanitku? O tom kronika mlčí. Aj o tom, že kde sa to stalo. Ale kde inde, ako v Bratislave?! Do veľkého mesta sa veľa zmestí.
Bolo to teraz, nedávno? Nie, naopak! Bolo to dávno.
Teraz by sa toto nemohlo stať. Ľudia sa odvtedy zmenili, umravnili. Nepijú toľko, nevyvádzajú! To len vtedy, keď bola na Vysokej, (nie škole, ale ulici) Viecha a nalievali pod zeleným venčekom, zvaným viecha. Vtedy nalievali aj opitým. Teraz sa také nestáva!
