reklama

Echtovná dedinská zábava, s nezabudnuteľnými zážitkami

Nepoviem vám, kde to bolo, ani pod akým názvom sa podujatie konalo, lebo usporiadateľ by sa naštval, že  čo prezrádzam.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Bolo to na dedine, podujatie sa koná rok, čo rok. Usporiadateľ tomu venoval veľa práce, predpokladám, aj veľa finančných prostriedkov a naozaj bolo veľkolepé, trvalo dva dni a vydarilo sa. Návštevnosť bola obrovská. Usporiadateľ bol spokojný, ale na záverečnú ľudovú zábavu nešiel. Preto ani netuší... Zasmejete sa, aj my sme sa smiali. A niekedy ani nie.

 Zábava sa konala po dvoch náročných dňoch, plných adrenalínu. Ľudia, ktorí boli aktérmi súťaží, ale aj takí, ktorí sa len pozerali, fandili a prežívali všetko, čo sa dialo, prišli večer na záverečné podujatie, na country bál.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zo všetkých opadla únava a vrhli sa do tancovania. Ľudia sa zabávali ľudovým štýlom. Pýtate sa, to je aký? No, taký obyčajný, nikto sa nerobí elegantnejším, ako je a tancuje ako sa dá.

Sedelo sa pri veľkých drevených stoloch, pilo sa z plastových pohárov, víno predávali v plastových fľašiach. Pre mestkých ľudí, ktorí prišli z cudzích okresov a krajov to bolo asi nezvyklo divoké. Tým viac ich uchvátila ľudová zábava.

Tanečný parket bola slabo osvetlená lúka. Osvetľovali ju zelené laserové svetlá hudobnej skupiny a tuším, aj na stĺpoch boli lampy. Tancu nič nebránilo, iba krtince a hrubé trsy ostrej trávy. Boli takmer neviditeľné v hĺbke pod nohami, vo viachlavom dave. Že sa padalo, bol normálny dôsledok. Že kto padal? Veď, všetci! 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Asi z dôsledku nevhodného ,,parketu” jeden z mladých kovbojov s hanblivým úsmevom vyliezol na stôl. Snažil sa tancovať na stole a vyzliekal sa. Kým došlo k rozopínaniu džínsov, nikto nebol znepokojený, ale potom áno. Naraz sa k nemu vrhlo viac rozvážnych mužov a chceli ho dostať zo stola oblečeného. Pritom prevrhli stôl, poháre sa vyliali a z dvojlitrových fliaš, víno ticho vsakovalo do trávy.

Či sa strhla bitka? Pri prvom nie, ale keď to skúšal už tretí mladý kovboj, vtedy bola strkanica masová. Vážni muži sa nechceli biť, ale vytlačiť tú nerozvážnu skupinu chalanov mimo osvetlenej časti lúky. Robili to šikovne a s vervou. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pozornost upútala skupinka, ktorá práve vchádzala z tmy do svetla. Prišli riadne neskoro. Pekný starší muž mal kabát z pravej kože, takmer po zem. Muž zo starých filmov o kovbojoch. Mladá žena pri ňom bola nádherná jazdkyňa s bielym stetsonom na hlave a čnela nad davom. Sprevádzalo ich zopár jedincov.

Mladí chalani sa prestali biť a snažili sa dostať do blízkosti tej s klobúkom. Sadla si patriarchovi na kolená a nevšímala si ich. Keď sa zrazu postavila, tlačili sa k nej všetci. Mala som pocit, že zase bude bitka, ale nestalo.

Tancovalo sa, padalo sa a dosť ochotných rúk pomáhalo dvíhať zo zeme. Aj my sme tancovali. Mala som tanečníka, ktorý sa hocikedy rozhodol zdvihnúť ma a zatočiť sa so mnou. Či sme spadli? No prepáčte, ja taká jemná dáma? Tak áno, raz.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Jazdkyňa s bielym stetsonom, koláž
Jazdkyňa s bielym stetsonom, koláž (zdroj: E.G.)

Keď to začalo byť príliš divoké, kamoška zavelila, že ide sa domov. Rozlúčili sme sa, vykročili sme, cesta bola dlhá. Ale nebojte sa, išli sme len po osvetlených uliciach s dláždenými chodníkmi. Zrazu sme si všimli, že za nami odvážne kráča dievča, za ňou beží chalan v trenírkach a to sa nám nepáčilo. Pridali sme do kroku, potom aj do behu. Na vysokých opätkoch sa zle preteká, ale on zakričal, že Zlatovláska, nebež!

Pozreli sme na seba, ktorej to patrí. My dve sme blondíny, dievča za nami nie. Obidve sme jednoznačne vedeli, že s týmto týpkom v šiltovke, sme ani raz netancovali. Ale viete, chlapi v šiltovke majú zatienenú tvár, takže..., kamoška položila otázku, či to nie je ten, ktorý zabil brata a bol zavretý. Ach, len to nie!

 Rýchle sme rozvíjali zvláštne teórie, že odbočíme do tmy a stratíme sa mu, a on bude naháňať tú cudziu, keď kamarátka skúsila kľučku na jednej bráne a tá sa otvorila. Bez hluku sme z osvetleného chodníka vošli do cudzieho dvora, skryli sme sa za auto a čakali sme, že chlapík pobeží za tým dievčaťom. No, nepobežal. Zastal, prešľapoval čakal, chodil hore, dole. A viete čo, naše dobrodružné ukrývanie trvalo takmer trištvrte hodiny, kým sme sa odvážili vyjsť zase na osvetlený chodník.

 V tej ulici mali nízke ploty, dal by sa prekročiť, ale ten chlapík na to nemal dosť drzosti. Kde sa dievča podelo, sme si nevšimli. Síce som s vypleštenými očami nadškrtla, že zabil ju a telo hodil do kríkov, ale kamoša ma zavrátila, vraj mám prestať fantazírovať.

Strach sa zmenil na smiech a až domov sme mali záchvaty smiechu. Potom sme si sľúbili, že toto nikdy, nikomu nepovieme!

Eva Gallova

Eva Gallova

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  456
  •  | 
  • Páči sa:  934x

Píšem o živote a plnokrvných ľuďoch. Postavy skladám z uveriteľných čriepkov, aby vyzerali ako živé. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu