Prešlo dvadsaťpäť rokov. Znova sme v Lučenci. Tanečníčka prišla predať rodičovský dom, peknú secesnú vilu. Nemá v nej kto bývať. Zdedila ju a po nej ju zdedí jej syn Oleg, žijú spolu s rodinou v Hamburgu. Je to ďaleko, vyštudoval fyziku, čo by sám v Lučenci robil? Vlastne ako sa to stalo, že tu už nik nebýva?
Tanečníčku bez mihnutia oka, bez rozlúčky, opustil vtedy, jej milovaný Oleg, zvaný Mogul. Jej sa rúcal svet. Nevedela bez neho žiť, ani tancovať. Ani školu nedokončila. Nedokázala sa učiť, stratila motiváciu.
Vrátila sa domov a nebola vo svojej koži. Bolo jej zle, mávala ranné nevoľnosti. Mamička jej poradila gynekológiu. Z dverí ordinácie odchádzala s plačom. A koho nestretla? Bola to práve Olegova mama. Poznali sa? Pravdaže, veľakrát u nich spala, keď boli obidvaja v Lučenci. Mali ju radi, bola dobré dievča, slušné, dobre vychované a videli, ako veľmi, ich syna ľúbi. Olegovej mame povedala, že je tehotná a otec ju vyženie z domu.
“Budeš u nás bývať, Oleg ťa má veľmi rád,” povedala láskavo.
Lenže to nemohla urobiť. Oleg ju už nemá rád a rodičom by napriek neurobila, hoci ju naozaj nechceli mať doma s nemanželským dieťaťom. Pomohla jej náhoda. Jeden tanečník, ktorý ukončil kariéru, si otváral tanečný klub v Hamburgu. Ponúkol jej, že ju zamestná ako trénerku, veď je špičková tanečnica.
Vedel, čo sa stalo? Ako ináč! Tanečný šport bol uzavretý kruh, kde sa klebety šírili rýchlosťou svetla. Prijala ponuku, hoci nechcela odísť. Zanechá všetko, čo mala rada a odíde medzi cudzích? Zaťala zuby a rozbehli špičkový tanečný klub, napriek tehotenstvu. Mali veľké úspechy a ona dokonca prijala ponuku na sobáš, od bohatého nemeckého priemyselníka, ktorý si jej dieťa adoptoval.
Narodil sa syn. Biologickému otcovi, ako keby vypadol z oka. Dala mu meno Oleg, aby ho našiel, ak ho raz bude hľadať. Veď bude, nie? Ale za celé štvrťstoročie sa nestalo. Ona sa čudovala, prečo ani rodičia Olega sa nezaujímali o chlapčeka, ktorý bol kópiou ich syna. Každé prázdniny ho mohli vidieť na ulici v Lučenci s jej rodičmi a neoslovili ho.
Jej otec bol racionálny fyzik, o decku nechcel počuť, ale podľahol čaru dieťaťa. Pekné, múdre, vychované a milovalo starých rodičov. Trávil všetky prázdniny so starým otcom, rozumeli si. Získal vnuka pre fyziku, keď už nedokázal vtedy získať dcéru. Napriek zákazu vyštudovala taký nanič odbor, ako je tanec, a ani to nedokázala doštudovať, aby mala diplom.
Rodičia zomreli, dom musia predať. Bolí to! Takto sa navždy pretrhne aj posledné puto s domovinou. Mama so synom dom vyriadia a pripravia na predaj. Spolu strávený čas využije, aby mu porozprávala niečo pekné o otcovi, ktorého nepozná.
“Oleg, poď, ideme na pizzu!”
Vykročili do mesta a išli popred obchod, ktorý sa volal Baťa, hoci tá firma tam roky už nesídlila. Ukázala synovi na jeden dom cez cestu na Hlavnej ulici, že tam bývajú jeho starí rodičia. Nebolo by zle, zoznámiť ich s vnukom, možno toto je posledná šanca. Ak nájde v sebe odvahu, tak pôjdu k nim zazvoniť. Nič nechcú, ona je zabezpečená, zámožná, iba podať si ruky, alebo aj objať sa.
Aha, pri chodníku pred ich domom zapikovalo veľké zahraničné fáro. Otvorili sa zadné dvere a vystupuje Mogulova mama. Stále je to elegantná dáma. Z druhej strany vystúpil starý pán a vyzerá dobre.
“Oleg, to sú tvoji starí rodičia. Ideme k nim.”
“Čo poviem?” opýta sa chlapec. Ona sa len uškrnula. Nič nemusí hovoriť, vyzerá presne, ako vyzeral Oleg-Mogul v jeho veku.
“Povieš, že si Oleg.”
Vykročili a zrazu videla, že spoza volantu sa súka Mogul. Mal by vyzerať, ako muž, ktorý má dvadsaťpäť ročného syna, ale on je štíhly, exoticky vyzerajúci krásavec. Kde bol doteraz, v konzerve?
“To je tvoj otec. Poďme!”
Oni sa dívajú na chlapca, potom na ňu. Vedia kto k nim ide? Akoby nie, ona sa málo zmenila, udržiava si svoj dobrý vzhľad a trénované telo. Už nemá bocianie nohy, vyzerá pekne, žensky.
Aj ona sa bojí, nielen chlapec, ale nasadí profesionálny úsmev. Vlastne sa teší, že náhoda za nich rozhodla. Popri tom nie si je istá, či stretnutie so starou láskou ustojí a či sa neobjaví sponzorka, aby im to zatrhla.
Prechádzajú cez hlavnú ulicu, odvážny mladý bojovník ide prvý.
Vtedy sa zo sedadla spolujazdca vysunie mladá krásavica. Nie, nie je to sponzorka. Tá je kde? Už jej niet a Mogul si ani tak nevyhľadal syna a ju, svoju veľkú lásku? Všetky slová lásky boli falošné, pospletané pavučiny lží?
“Oleg, choď sám, ja to nezvládam. To bude nová žena tvojho otca!”
Otočila sa na svojich vysokých opätkoch a rozbehla sa ako gazela. Musí ísť domov, skryť svoju bolesť
“Mami, nebež! Tá mladá, musí byť moja sestra, pozri ako sa podobáme!”
Tanečníčka synove slová nedokázala vnímať. Bežala, aby neodpadla na verejnosti. Nech nikto nevidí, ako dvadsaťpäť rokov ho milovala, verila, že ju tiež miloval veľmi, lebo vravieval, že viac sa nedá. Dúfala, že v tých slovách bolo, snáď, zrnko pravdy.
Všetci jej môžu závidieť, vravia, že lásky dávno niet..., a vidíte, ukrytá v jednej žene, toľké roky vytrvala.
