Naopak, teraz máme malého psíka, od kocúra je len o chlp väčší. Napriek tomu odvaha mu nechýba a má nevysychajúce žriedlo energie. Jeho chuť hrať sa, naháňať sa, je tiež veľká a apetít ešte väčší.
Po každej hre, naháňačke, prípadne po častých zdriemnutiach si ide skontrolovať misku. Čo ak? V miske nič nie je, lebo máme pevný čas psieho stravovania. Psík si počká, nedožaduje sa, ale verí, že zázraky sa stávajú a niečo spadne do misky. Kocúr ho nenápadne sprevádza, mäkkými krokmi sa drží za ním, ale nie tak, aby nedovidel na psiu misku.
Stalo sa, že som do misky odfrkla z lyžičky hustý, grécky jogurt a ten nenápadný zvuk, počul pes z druhej izby a kocúr z tretej. To boli preteky. Potom psík, ten malý fliačik jogurtu dlho vylizoval, nahlas mľaskal, jazýčkom vyleštil misku do vysokého lesku a spokojne odkráčal.
Kocúr okamžite obsadil uvoľnené miesto pri miske. Nič v nej neostalo, ani náhodou, ale kocúr misku zodpovedne preskúmal drsným mačacím jazýčkom a unikol mu slastný zvuk.
Pes sa prirútil, odstrčil kocúra a spokojný odchádzal. Zrazu sa podozrievavo obzrel. Skočil späť, aby oblizol mačaciu papuľku. Musel sa presvedčiť, či si ani na fúzoch neodnáša z jeho misky nejakú kvapku. Kocúr bol taký prekvapený, že sa nebránil, nepustil sa do bitky, do fackovania, čo on celkom rád robí, ale bez odporu všetko zniesol.
Psík bol nanajvýš spokojný s vývinom udalostí a odvtedy vždy skúsi, či kocúr nemá niečo na fúzoch, čo mu nepatrí, ak sa obšmieta, okolo jeho misky. A náš bitkár sa nebráni, dokonca sa mi zdá, že celkom rád provokuje. Takto vznikla smiešna tradícia a drží sa už pár dní.
