reklama

Predvianočná potulka po vysvietenej Bratislave

V predvianočnom čase chodíme po meste, v žiariacich výkladoch hľadáme darčeky a ľutujeme za prostými časmi, aké my sme nezažili. Keď radosť urobil aj suchými plánkami ozdobený stromček.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

S dobrým plánom pozrieť výklady a vyberať si veci, vhodné na darčeky sme vykročili počas štúdií so spolužiačkou do ulíc, v ktorých sa už stmievalo a rozsvecovali sa nočné neóny. Vždy som milovala a doteraz mám rada nočné neóny, ktoré sa odrážajú na dažďom zmáčanej dlažbe, výklady, ktoré vysielajú svojím žičlivým, žltým svetlom pozitívnu energiu do ulíc. Veľké, široké kaviarenské okná, za ktorými sedia ľudia a zhovárajú sa, kávičkujú, pijú. Cítia sa pohodovo a šíria svoju pohodu až na chodníky.

Mám rada kaviarne, ale len v pohľade zvonka. Nechcela som vojsť, ani za nič. Vošla by som s priateľom, lebo s ním som sa cítila bezpečne a chránená od tých, ktorí tam vždy sedeli a navážali sa do mladých žien. Bola nedeľa večer a my sme pricestovali z domu na intrák. Priateľ ma nečakal, nevedela som, kde je.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pomalým, prechádzkovým krokom sme prešli okolo výkladov a ideme okolo kaviarne, kde vidno ľudí. Sedeli pri okne, spokojne sa opierali o bordové, zamatové čalúnené operadlo lavice boxu. Niektorí aj predklonení sa opierali o stôl, miešali si kávu. Boli osvetlení, ako herci na javisku a nás na ulici nevideli. My sme boli diváci v temnom hľadisku.

Rozmýšľam, aké typy ľudí sedia radi takto na očiach verejnosti. V prvom rade takí, ktorí nemajú čo skrývať. Potom zrejme populárni ľudia, ktorí potrebujú byť videní. Herci, tanečníci. Môj priateľ. Sedel tam on? Pravdaže, bol to on. Upierala som zrak na kaviarenské okno za ktorým sedel môj tanečník, v ležérnej, pôsobivej póze. Nadšene som chcela upozorniť kamarátku, ale má zdesenie na tvári. Bleskove sa pozrela na mňa, potom sa robila, že ho nezbadala. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Lepšie som sa prizrela a keď sa on predklonil, vedľa sedela červenovlasá žena. Bola to sponzorka, ktorá mu brala rozum z hlavy. Nadšenie sa zmenilo na hrôzu, zamrznutý úsmev. Mala som sa robiť, že som ho nezbadala? Kamarátka sa tvárila, ako keby sa niečím previnila, že je svedkom takejto veci. Trápne som pristihla svojho chalana. Našťastie on ma nevidí. 

Svet sa zastavil. Stála som ako prikovaná, zdreveneli mi nohy. Ešte raz som sa pozrela na vysvietenú kaviareň za širokým oknom. Oproti sedel tiež niekto, ale sčasti ho zakrýval bordový zamatový záves. Kto to je? Teraz sa predklonil, aby zdvihol svoj pohár. Je to tréner, sú tam spolu. Robíme tanečný šport, spoločenské tance.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Sú tam spolu s trénerom,“ povedala som ospravedlňujúco. Ona prikývla. Vzápätí som si uvedomila, že to nič neznamená. Sponzorka odíde s trénerom, alebo druhá alternatíva je, že tréner ostane so sponzorkou a odíde on. Čo je lepšie? Tak teraz pre mňa, alebo pre neho? Ja som nešťastná, veď obidve možnosti ublížia mne. On za ňou celú noc vzdychá a v intráku rozprávajú, že z našej izby sa nesú po stíchnutej budove hlasné vzdychy.

Stojíme a nevieme sa odhodlať k odchodu. Vtedy sa sponzorka predkloní a obráti sa k nám. Prenikavým pohľadom sa díva na mňa a mňa sa chytá hrôza, že som sa dala pristihnúť, ako stojím na ulici a zízam do vysvieteného okna. Ako v rozprávke o chudobnej sirote, ktorá sa pozerá do okna, za ktorým je spokojná rodina a ozdobený vianočný stromček s darčekmi. Ja im závidím, lebo chcem ich darčeky, ale ja darček nedostanem. Nedostanem, lebo mi nepatrí. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Triasla som sa, s pocitom, že na mňa pozerá s opovrhnutím. Držala ma v zajatí pohľadom. Nedokázala som sa pohnúť v strachu, že si po mňa príde, vysmeje sa mi a odoženie ma. Ale zaklonila sa a ja som si oddýchla. Bol to len zrakový klam a fantázia, ona ma nemohla vidieť. Iba ja som ju videla, bola osvetlená, ja som bola v tme. Práveže ona bola vystavená mojim očiam a nevedela o tom. Ja som ju videla ako zlú čarodejnicu.

Nie je to také zlé. Blížia sa Vianoce, keď sa plnia želania, všetko sa napraví.

Takto mi príbeh vyrozprávala tanečníčka, ktorá nechce byť menovaná a ja vám ho podávam v prvej osobe, aby sa zachovala atmosféra predvianočnej príhody.

Eva Gallova

Eva Gallova

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  456
  •  | 
  • Páči sa:  934x

Píšem o živote a plnokrvných ľuďoch. Postavy skladám z uveriteľných čriepkov, aby vyzerali ako živé. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu