reklama

1. Iri, Darling, poď!

Skutočný príbeh. Toto sa naozaj stalo. Na umeleckú školu chodil párik prominentných deciek. Ukradli taxík, taxikára zabili a dievča vypadlo za jazdy. Pátrala po nich polícia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

  Milenci vo Vysokých Tatrách

V hotelovej kúpeľni sa sprchoval osemnásťročný krásavec Dodo Fait. Bol študentom umeleckej školy a príležitostný model. Prišiel sem do Vysokých Tatier s frajerkou, lebo ukradol otcovi pas a peniaze, tak ich chceli minúť. Dnes sa začali polročné prázdniny. Bol štvrtok, budú tu do nedele, alebo možno menej. Podľa toho ako im vydržia peniaze. Mali by ísť k babke, čaká ich. Vyšiel zo sprchy, osuška okolo bokov a frajerka nikde.

„Iri, darling, kde si?“

Odpoveď žiadna. Kde môže byť? Obliekol si nohavice, obul si topánky naboso a dal si košeľu. Nezapol si ju hodil okolo krku kravatu a založil si okuliare. Švihal dole schodmi a pritom si zapínal košeľu. Kým dorazil do suterénu, kde bol hotelový bar, bola košeľa zapnutá a zastrčená do nohavíc. Kravatu sa neobťažoval zaväzovať. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vošiel, rozhliadol sa a už ju videl. Sedela pri bare na vysokej stoličke v priesvitnej, mini košieľke z čipky pri nejakom chlapovi, ktorý jej objednal drink. Bola veľmi pôvabná, malá krehká, malými rukami stískala pohár. Chlap, zrejme nejaký starý pedofil, očarený pozeral na jej maličké prsia pod priesvitnou košieľkou. Podvihol pohár, ona zdvihla tiež. Priložila k perám a odpila. Dodo pristúpil k nej.

„Iri, darling, poď!“ povedal prívetivo.

Ona zdvihla zrak a svojimi temnými čiernymi očami pozrela do výšky na Doda. Jej pohľad bol, bez výrazu. Iba zvláštne krojené plné pery mali tragický výraz. Vyzerala, ako keby prežila niečo hrozné, minimálne, ako keby jej vymrela celá rodina. Nehýbala sa, iba sa dívala. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ani Dodo nič viac nepovedal, trpezlivo čakal. Dlhšie sa nič nedialo, ale nakoniec sa pohla. Usmiala sa na neho, podala mu ruku, vsunula ju do jeho veľkej dlane, ako v reklame pre Nokiu. Pomohol jej zísť z vysokej stoličky. Dotkli sa čelami a pobozkal ju na vrch hlavy a dlaň si položil na jej chrbát. Hoci mala papučky na vysokých opätkoch bola mu iba po prsia. Vykročili rovnakým krokom k východu. Všetky oči sa opierali na jej holý zadok v priesvitnej košieľke.

 Bez slova kráčali hore schodmi a vošli do hotelovej izby. Bol to jeden z najdrahších hotelov v Tatrách. Dostali sa tam podfukom. Dodo mal okuliare, súčasťou ktorých bol mocný nos a tmavé, nie veľké fúzy. Keď si založil tie okuliare vyzeral, ako dospelý chlap bez veku. Na recepcii sa dal zapísať, ako pán minister Fait s dcérkou. Dcérka ešte nemá občiansky preukaz, má iba štrnásť rokov. Bola to pravda. Všetko bola pravda, až na to, že nie on bol minister, ale jeho otec a ona mu nebola dcérka, ale frajerka. Obidvaja chodili na umeleckú školu. Ona bola prváčka, mala pätnásť rokov, on bol štvrták, obidvaja boli mimoriadne nadané deti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Vlastne on mal teraz koncom decembra osemnásť rokov a v tej chvíli už nebol dieťa. Boli kamaráti na život a na smrť odmalička. Boli susedia, pomáhal ju kočíkovať a miloval to drobné telíčko od prvej chvíle. Aj ich babky boli kamošky. Obidvaja vyrastali u babky, ale počas strednej školy bývali v Bratislave. Práve dojedli večeru, ktorú si dali doniesť na izbu a chystali sa spať a preto sa Dodo sprchoval. Jej bolo asi dlho a mala sklon túlať sa, tak sa pobrala do baru. Dodo vytlačil vozík s taniermi na chodbu a išiel si ľahnúť. 

„Iri, darling, poď!“ volal ju do postele. 

Ona si k nemu ľahla a objali sa. Hneď ako sa zapísali na recepcii, sa dohodli, že nebudú mať sex, lebo ona je ešte maličká a on rád počká kým bude mať šestnásť. Možno sedemnásť. Raz si ju vezme. Miluje ju srdcom, to je viac. Nebol si istý, aký je jej názor, lebo ona nikdy nič nehovorila. Niektorí ľudia si mysleli, že to nemá v poriadku v tej pôvabnej, tmavej hlávke. Dodo si bol istý, správnosťou svojho názoru. Vedel, že ona nie je taká úzkostlivá a keby prišiel o chvíľu neskoršie za ňou do baru, už tam nebude. Musel by ju hľadať po izbách. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Predminulé leto, keď bol Dodo na prázdninách v New Yorku u matky Iri orálne toto, všetkým chalanom, s ktorými sa hrali na potoku. Vtedy mala trinásť rokov a chlapci tiež. Boli deti. Hrali sa, behali tam holí, ľahli si do vody, kričali, špliechali a jeden doniesol fľašu slivovice . 

„Decká, doma som potiahol fľašu! Kto chce? Kto sa napije?“

 Deti boli také opité, že si to neviete predstaviť. Zázrak, že sa neutopili, že si nevylámali krky, alebo nezlomili nohy na kameňoch. Dobre je, že to skončilo iba fajčením detských pipíkov. Nikto si nič nepamätal a predsa celá dedina to vedela. Vysmievali sa jej, kým sa vrátil Dodo z prázdnin.

,,Nemali ste ju opiť!“ nakričal na chalanov. „Je to vaša vina, nehádžte to na ňu! Kázali ste jej, aby to urobila, tak vás poslúchla. Ešte slovo a dostanete bitku.“

Týmto to bolo vybavené. Bol z nich najstarší a veľký. Už bol vyšší, ako jeho otec, a ešte rástol. To ten Černobyľ, z toho niektoré deti tak veľmi rastú, hovorili dedinčania. Dodo sa s deckami hrával, aby Iri ochraňoval, lebo robila samé hlúposti. Hocikto vymyslel niečo, ona to urobila. Všetky vylomeniny pripisovali jej. Na vymýšľanie, naozaj nebola dosť bystrá. Bystrá bola na kreslenie. Tie krásne jemné, drobné kresby, ktoré kreslila, ukazovali na výrazný talent. Iba videnie sveta mala trošku svojské, ale to sa mnohým páčilo. Napríklad prijímacej komisii na umeleckú školu. Viete, aj Dodov otec trochu pomohol, lebo známky nemala dobré. Pán minister Fait to spravil rád. Jeho mama bola dobrá kamoška s celou Irinou rodinou. Na Farbiánke bývali na hornom konci.

Dodo s Iri sa vychytili do Tatier, ale nevedeli, či Dodo šlohol otcovi toľko, aby mali na drahý hotel. Preto sa rozhodli, že z hotela ujdú bez zaplatenia. Dali si zavolať taxík, že chcú isť na výlet. Do takého drahého hotela taxikár prišiel bez zaváhania. Tašky si nechali v hoteli, Iri si zobrala modernú kabelku, ktorú jej Dodo kúpil tu, v butiku.

„Dodo, miláčik, kúp mi čokoládku! Dve mi kúpť!“

V hoteli jej kúpil dve veľké tabuľky čokolády. Obidve si vložila do novej kabelky. Dotkli sa čelom a nasadli do taxíka. Taxikárovi zadali, že nech ich odvezie na pekné miesto v Poľsku. On povedal, že najlepší bude Krakow. Prešli hranice, ani nezbadali. Cestou sa taxikár vypytoval, čo by chceli vidieť a Dodo povedal, že wellness. Tak potom pôjdu do Wisly a musia odbočiť na Bielsko-Biala! Dodo si pomyslel, že nechce odbočiť, wellness povedal len tak. Chce isť do Varšavy, lebo mal tam ponuku na modelingové fotenie a chcel zarobiť peniaze, ale taxikár určite nebude chcieť. Je to ďaleko a nevie čo by to stálo. Vyhodia taxikára von dverami a ukradnú taxík. 

No áno, Dodo bol takýto dobrodružný typ. Málokedy si premyslel dopredu svoje činy. Čo urobíte, nezrelý mozog takto funguje. Takéto niečo by dospelý človek nevymyslel. Nič sa nedeje. Ak nemôže zaplatiť, tak taxikára vyhodia. Ako? To ešte nevie, ale nejako to spraví. Buchne ho po hlave.

Eva Gallova

Eva Gallova

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  456
  •  | 
  • Páči sa:  934x

Píšem o živote a plnokrvných ľuďoch. Postavy skladám z uveriteľných čriepkov, aby vyzerali ako živé. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu