V každom príbehu je zrnko pravdy. Ľudia sú ľudia a správajú sa tak. Za vysokým múrom možno nie úplne, ale moji vymyslení ľudia sa dosť podobajú na reálnych.
Napríklad hlavná hrdinka. Jasné, že som to ja, keď som mala sedemnásť rokov. Tichá a vážna. To je pravda, ale samotárka som nebola nikdy a nebývala som za vysokým múrom. Bývala som na internáte a mala som veľa kamarátok na ŠUP-ke.
Doktor Peter. Nebudem sa k nemu vyjadrovať! Alebo predsa? Áno, mala som živý predobraz, mladý lekár, ktorý nastúpil po ukončení školy, bol veľmi priateľský, starostlivý, dobre vychádzal aj so sestričkami, aj s pacientkami. Dalo sa s ním podebatovať, bol múdry, rozhľadený. Jednu slobodnú tam balil sympaticky a vkusne. Nie mňa, ja som tam ležala na udržiavanie tehotenstva, celý štvrťrok som mala možnosť skúmať jeho, aj ostatných. Skúmala som aj sestričky, ale najviac na mňa zapôsobil primár. Starý elegán, dobrý odborník a skvelý človek.
Módni návrhári. Poznala som dvoch chlapcov, robili módne prehliadky, boli nadaní, pracovití. Nebývali spolu, aby neprovokovali. Toho vysokého veľmi podporovala mama. V tomto som neklamala, ale to, že svoju módnu tvorbu predvádzali v SND nie je pravda.
Architekt Prepelka. On je súhrn výstredných umelcov, ktorých som poznala z videnia. Hm, ale som mu dala! Niekto musí byť záporná postava. Ale neverte, ja som nechcela, ibaže jeho postava si robila čo chcela, nevedela som ho ustriehnuť.
Spolusediaca Kaja. Dobre sme spolu vychádzali. Za mnou sedel Šanko. Požičal mi pero, alebo hocičo, vždy mi niečo chýbalo.
Doktorka Karla. V nej som zachytila spolužiačku Kláru, peknú, so ženským telom, často zamilovanú a zvodne žmurkala.
Marta. Súhrn všetkých skvelých žien. Mamička. Aj moja bola nežná a milujúca.
Tetka Smatníková. Dnes má pohreb. Donedávna stávala pred domom a rada sa pozhovárala. Bola srdečná, milá, mala 92 rokov. Aj jej synov poznám z videnia.
Pes. Nebol jej, ani náš. Ale naozaj som poznala psa, ktorý si ľahol na majiteľku a počkal, kým prišla pomoc.
Tak vidíte, všetko je svätá pravda, len už to spracovanie a príbeh, nuž, tak priznávam, to sú výmysly. Ale povedzte, keby som opisovala normálny, bežný život, veď to by vás nudilo k smrti. Takže v záujme vášho prežitia som nehorázne vymýšľala.
Odpustite mi, pekne prosím!
