reklama

Roman Kaliský by mal 95 rokov

Slovenský spisovateľ, dramatik a novinár sa narodil v Slovenskej Ľupči. Rodáci na neho spomínajú s láskou a úctou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)
Roman Kaliský
Roman Kaliský (zdroj: foto z rodinného albumu Kaliských)

Narodil sa 23. septembra 1922 v Slovenskej Ľupči, zomrel 8. nov 2015 v Bratislave.

Jeho rod pochádza z Kališťa, z obce, ktorú vypálili fašisti. Bola to krutá pomsta za povstanie. Niektorých ľudí upálili vo vlastnom dome, iných zastrelili, viacerí z nich mali priezvisko Kaliský. Niekoľkým Kališťanom sa podarilo v tom hroznom besnení a zmätku ukryť v lese. Zachránili sa, ich potomkovia žijú v Slovenskej Ľupči a v Banskej Bystrici majú ulicu Nové Kalište. 

Roman Kaliský nikdy nezabudol, odkiaľ pochádza jeho rod. Na Stretnutie generácií, ktoré sa konalo každoročne na Kališti, ako spomienka na vypálenú osadu rád chodil. Stál nad základmi vypálených domov a rozprával o všetkých rodinách, vedel kto býval v ktorom dome. Ukazoval záujemcom, tu žili, Palúchovci, Tišliarovci, Vyšní, Kaliskovci... Poznal to z rozprávania tých, ktorí to vedeli z vlastných skúseností. Vedel, čo sa s tou rodinou stalo, kde sú v súčasnom čase. Poznali ho, ako človeka slávneho, ktorý si ctil minulosť i prítomnosť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Kalište, uhliarska osada jeho predkov, predznačovala jeho húževnatosť a celoživotné snaženie v každej životnej situácii, v ktorej sa ocitol. Využil svoje nadanie, životnú silu, lásku k rodine a podporu rodiny.

Počas povstania rodina Romana Kaliského už nežila v Kališti. Dávno predtým, v roku 1910 otec rodiny, Alexander, sa rozhodol odsťahovať z Kališťa. Bolo to žažké rozhodnutie, lebo Alexandrov otec bol v obci 30 rokov richtárom a pravdepodobne boli zakladateľmi osady, ktorej dali meno. Tam bol vždy veľmi ťažký život a úpadok baníctva spôsobil, že drevené uhlie sa už nepálilo, rodiny prišli o živobytie. Podmienky života sa výrazne zhoršili. Muži si hľadali zamestnanie v okoliatých hutiach, kde sa tavilo železo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Alexander pracoval v Podbrezovej ako murár pri vysokých peciach, ktoré volali martinky. Samozrejme do práce chodil na týždňovky a to pešo. To nedovoľovalo starať sa o hodpodárstvo doma a znemožňovalo rodinný život. Deti v osade vyučovali po domoch, školu založili až v r. 1928 a aj vtedy mohli dostať len najnižšie vzdelanie v ľudovej škole. Museli pokračovať v hrdlačení a žiť tak, ako žili rodičia. Tam v horách boli mrazivé zimy a daždivé letá, na ostredkoch sa málo urodilo. Potraviny nebolo kde kúpiť a nebolo za čo. Pamätníci spomínajú, že často išli spať bez večere, iba sa pomodlili.

V roku 1910 sa z osady odsťahovalo viacero rodín a boli to práve mladí muži, ktorí sa odhodlali začať nový život inde. Prevažne sa sťahovali do obce Slovenská Ľupča.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Urobil to aj ich otec. Kúpil starú dreveničku na Ľupčianskej ulici. Roman a jeho súrodenci sa tam narodili. Urobil dobre, lebo deti mohli chodiť nielen do ľudovej školy, ale všetky deti v rodine Kaliských získali vyššie vzdelanie a viacerí sa stali učiteľmi, napríklad brat Teodor bol učiteľ v sirotínci na zámku a stal sa z neho riaditeľ učňovky, napísal dve knižočky o Ľupči a Ľupčanoch. Sestra Oľga učila v obci v škôlke. V Ľupči ich každý poznal a vážili si ich. Ďalšia sestra Maňa bola učiteľka v Kysuciach. Najstarší brat Arpád učil v Liptovskom Mikuláši a vypracoval sa na školského inšpektora. Sesternica Jola učila tamtiež.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najvyššie sa vypracoval zo súrodencov Roman, ale zo všetkých sa stali vzdelaní a vážení občania.

Súrodenci postupne študovali v Slovenskej Ľupči, v Banskej Bystrici, v Liptovskom Mikuláši a Roman aj v Bratislave na SVTŠ chemické inžinierstvo. Do ich štúdia zasiahla vojna a SNP. Roman s bratmi a niekoľkými rovnako zmýšľajúcimi kamarátmi sa zapojili do Povstania.

Roman Kaliský chémiu nedoštudoval, po skončení druhej svetovej vojny v r. 1946 začal písať ako redaktor pre denník Práca, potom bol šéfredaktorom denníka Ľud. Následne bol dramaturgom slovenského filmu, stal sa poslancom SNR a Národného zhromaždenia. V roku 1956 nastúpil do redakcie týždenníka Kultúrny život. Stal sa z neho uznávaný reportér a publicista.

V r. 1963 na zjazde slovenských novinárov sa zastal práv slovenského národa a odvtedy bol v nemilosti u prezidenta Novotného. V tom období vydal knihu ,,Dlhá cesta” a najznámejší román, ktorý mal výrazne žurnalistický charakter ,,Obžalovaný, vstaňte!” Trefne a pútavo rozpracoval, ako súdili mladých mužov, zapálených pre pravdu a spravodlivosť, ktorí chceli ozdraviť politické zriadenie a dať jej ľudskosť. Vo vyšetrovacej väzbe boli kruto týraní a súd prehrali všetci, bez ohľadu na to, či im niečo dokázali. Práve toto dielo vzbudilo veľkú pozornosť.

V r. 1968 sa zasadzoval za rehabilitáciu nevinne odsúdených politických väzňov. V čase po obsadení Československa sovietskymi vojskami a následnej politickej čistky v r. 1970 bol prepustený z televízie. Odvtedy až do nežnej revolúcie v r.1989 nesmel publikovať.

 Devätnásť rokov pracoval ako stavebný robotník v Pamiatkostave a v iných stavebných firmách. Urobil si stavbársku učňovku v Žiline, chcel mať plat kvalifikovaného stavbára, aby uživil rodinu. Ženu Oľgu, štyri dcéry, Katarínu, Máriu, Ľubicu a Gabrielu. Bol hrdý na svoje deti, následne na vnukov a pravnukov. Všetkým pomáhal a navzájom si pomáhali, aby sa mláďatá dostali na vlastné krídla.

Sám pochádzal z veľkej rodiny, z ôsmych súrodencov. Držali spolu, stretávali sa, hovoril, že rodina je veľká vec. 

Stará drevenička z devätnásteho storočia na Ľupčianskej ulici už nestojí. Romana práca a poslanie držali v Bratislave. Vedľa dreveničky, na tom istom pozemku si postavil dom brat Teodor Kaliský so slobodnou sestrou Oľgou. Dreveničku predali a dosť dlho bola obývaná, ale nový majiteľ si tiež postavil murovaný dom a starú drevenicu z prvej polovice 19. storočia zbúral.

Po nežnej revolúcii sa Roman Kaliský v novembri 1989 zapojil do politickej premeny republiky a stal sa riaditeľom televízie. Ale ťahalo ho k písaniu a pracoval v Slovenských národných novinách a Literárnom týždenníku. Istý čas pôsobil aj ako poradca prezidenta SR.

Angažoval sa pri obnovení Matice Slovenskej, bola to dlhá, náročná práca, zvolili ho za prvého podpredsedu. Vtedy povedal pamätné slová, že budúcnosť bude patriť tým, ktorí budú pracovití v každom čase žitia.

V r. 2009 mu bola udelená cena Štefana Moyzesa za prínos do formovania slovenskej žurnalistiky a demokratických princípov vo vývine slovenského národa.

Česť jeho pamiatke! 

Pamiatka na drevenicu a na život v starých časoch.
Pamiatka na drevenicu a na život v starých časoch. (zdroj: z archívu rodiny Kaliských)
starodávna cigánska kapela na Kališti
starodávna cigánska kapela na Kališti (zdroj: z archívu rodiny Kaliských)

Kapela pozostáva z členov rodiny, s obľubou hrávali na všetkých oslavách. Nie sú cigánska kapela, iba si dali zo žartu názov Banda. ich potomkovia žijú v Slovenskej Ľupči. 

Rodina Kaliských na návšteve Kališťa pred 45 rokmi. Čo poviete, akí moderní ľudia to bolo už vtedy.
Rodina Kaliských na návšteve Kališťa pred 45 rokmi. Čo poviete, akí moderní ľudia to bolo už vtedy. (zdroj: z archívu rodiny Kaliských)

Z tejto letnej, pohodovej fotografie, už nežije, ani starký Teodor, ani jeho štíhla manželka, iba ich nevesta s vrkočmi a tehotenským bruškom, pani učiteľka Darinka Kaliská. Do Slovenskej Ľupče chodí upratovať prázdny dom, lebo nemajú to srdce dom predať. Osadu Kalište neobnovili, ľudia žijú inde. Rod Kaliských sa rozpŕchol po republike a po svete. Ale tento rod určite nevymrie, nesie sa ďalej. Aj potomkov toho mena je stále dosť.

Bratia Kaliský, poslední, žijúci zo súrodencov, na oslave 90. narodením Teodora, v r. 2005 v Slovenskej Ľupči
Bratia Kaliský, poslední, žijúci zo súrodencov, na oslave 90. narodením Teodora, v r. 2005 v Slovenskej Ľupči (zdroj: z archívu Teodora Kaliského)

 Zľava oslávenec Teodor, Vladko, Roman a Lajo v dobrom porozumení, ale už nežije ani jeden z nich. Boli to vzdelaní, pracovití, hodnotní ľudia.

Česť ich pamiatke!

Eva Gallova

Eva Gallova

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  456
  •  | 
  • Páči sa:  934x

Píšem o živote a plnokrvných ľuďoch. Postavy skladám z uveriteľných čriepkov, aby vyzerali ako živé. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu