reklama

Za vysokým múrom dievča žilo 51. kapitola V správnych koľajiach

Seriál na čítanie. Všetko sa utriaslo, dobré veci života sa vrátili. Už len maličkosti treba doladiť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 51. kapitola

 V správnych koľajiach

Zatiaľ bolo všetko ako treba, vo vile sa varilo, spievalo a kreslilo. Každý si robil svoje a pritom sa zapájal aj do činnosti toho druhého. Tomu sa hovorí spolupráca. Marta všetko istila, Peter sa rád zapojil, hoci domáce práce nikdy nerobieval. Petra milovala takúto rodinnú pohodu. Takto to bývalo predtým. Dobré veci jej života sa vrátili.

Kedy predtým? Kým bola mama. Vtedy bolo takto veselo a aj ocík sa zapájal do domácich prác. To vytváralo rodinnú pohodu. Petra si nechcela privolávať tie chvíle, lebo ju síce tešili spomienky, ale potom bola smutná. Už sa nič z toho nevráti, to sa nestane. Vedela, že treba vytvoriť nový život, novú pohodu s novými ľuďmi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ocík si tam založí novú rodinu a tu ona vytvorí takú akúsi netradičnú rodinu. Marta, Peter, Karla, dieťa, ona. Ako súvisia? Nuž, veľmi zložito. Vlastne aj Brando by mal byť v rodine, veď je jej manžel. Ale potom nemôže chýbať ani Alexis. Vráti sa Martin manžel, aj ten by sa zmestil do vily. Správne, sem sa zmestia, mala by im to ponúknuť. Bude nad tým rozmýšľať.

Netradičný nápad, toľko rôznych ľudí, aby spolu bývalo. Vlastne štyri malé rodiny tvorené zo samotárov, zvyknutých na ticho a pokoj. Na svoje prostredie. Hm. Tak nevie. Ale mali by sa dozvedieť o tomto jej nápade, aby nad tým rozmýšľali a sami sa rozhodnú. Komu to povie? Peter išiel na záhradu odmetať čerstvý novoročný sneh z chodníkov. Marte to povie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Marta, ja mám pocit, že táto veľká vila by potrebovala viac ľudí. Mne sa zdá bez ľudí prázdna.“

„Moje dievčatko. Prázdna sa ti zdá? Bývala plnšia, žilo tu viac ľudí?“

„Neviem. Asi nie. Ale potom načo takú veľkú budovu postavili, ak tu nemal kto bývať?“

Nad tým sa zamysleli. Obidve mali o tom predstavy, ale nechceli povedať nahlas. Obidve si mysleli, že z pýchy. Ak bol starý otec taký ako ocík, tak je to jasné. Veľkou vilou si upevnil svoje spoločenské postavenie, ale nezaplnil ho ľuďmi, lebo bol čudácky samotár. Táto myšlienka sa blížila k pravde. Petra bola taká istá, ale ženská črta v jej povahe zmierňovala aj čudáctvo, aj samotárstvo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Mohli by ste s manželom tu bývať. Marta, ponúkam ti to, premýšľaj nad tým. Peter tu bude tiež, aj doteraz tu býval, hoci veci mal u Karly. Vlastne ja o ňom nič neviem. Iba, že u Karly má skriňu. Aj Karla tu môže bývať s malým. To by bolo pre nás riešenie, aby sme mohli s ním byť každý deň.“

Petre sa rozžiarili oči. Rodiaca sa myšlienka ju nadchla. Naozaj, veď je to nápad za milión. Marta videla, ako veľmi to chce. Aj ona chcela byť každý deň s dieťatkom. To by bolo pekné. Keby Karla súhlasila, to by bolo pekné. Vila má tri podlažia, môžu bývať každý na inom podlaží. Ak chcú byť spolu, tak sa zídu v obývačke, ak nie, môžu si žiť na svojom poschodí vo svojej izbe. Toto spolužitie by nikoho neotravovalo a nezaťažovalo. Vo vile je toľko priestoru, že sa nebudú potkýnať o seba.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Karla chce odísť do Viedne.“

„Môže dochádzať, má auto. My dve sa postaráme o malého,“ povedala s nádejou v hlase. Marte bolo ľúto, že spriadajú plány, ktoré sú nie príliš uskutočniteľné. Ak sa do toho teraz vžijú a nevyjde to, budú obidve sklamané a nesmie sa to stať, lebo sklamaní už prežili dosť. Zmenila tému a poradila Petre, aby ju nakreslila, ako varí v krásnej, priestrannej kuchyni.

„Ty vieš nakresliť aj kuchyňu, aj postavu, tak do toho. Povedala si, že musíš odovzdať kresby na oznámkovanie.“ Áno, to bol dobrý nápad. Môže kresliť.

 Petra sa zahĺbila do kreslenia a Marta do varenia. Či rozmýšľali nad tým ako bude, aká bude budúcnosť, ako by to bolo najlepšie urobiť? Pravdaže, ženy vždy rozmýšľajú nad budúcnosťou, aj Marta. V rodine sa nesmie vyrastať, ako v hniezde, lebo nie sú vtáci. Musí sa plánovať. Iba vtáci vyrastajú bez plánovania, lebo už príroda naplánovala beh ich života možno pred mnoho tisíckami rokov. Deťom život sa má plánovať. 

 Aj Petra je zatiaľ dieťa, aj malý je dieťa a Marta zase môže prejaviť svoju starostlivú povahu. Aj Peter má povahu decka, o neho sa treba starať. Pritom je rád samostatný a starostlivosť musí byť nenápadná, aby ho neobťažovala. Môžu mu pripraviť jedlo a šatstvo, ale nedávať rozumy, čo má robiť. To sám vie najlepšie. Cudzie rady prijíma s nevôľou.

Rada sa starala o ľudí, ale posledné mesiace, už neplánovala, lebo Marte plány nevychádzali. Ani pri najväčšom úsilí nič nevychádzalo. Ani jej, ani mužovi, ani Petre. Každý nový deň bol horší, ako ten predchádzajúci. Všetko bolo proti ním a každý robil čo mohol, ale nemohol skoro nič. Situácia bola proti. Teraz sa veci menia a zlepšujú. Opravená vylepšená vila bude nápomocná vo vylepšovaní ich životov.

Zlepšené veci v nových súvislostiach sa zase dali plánovať. Do toho sa pustila prekvapivo práve Petra a Marta chápala, že jej má pomôcť. Môže pomôcť, vie pomôcť. Získa ostatných pre tento prekvapivo dobrý nápad.

„Petra, ak ťa od detského domova mal uchrániť sobáš, tak aj tvoj domnelý manžel, by tu mal bývať. Aspoň do tvojej dospelosti. Súhlasil by s tým Peter?“

„Súhlasil. Síce pri tom omdlieva, ale prekonáva v sebe tie pocity. Videla si v Tatrách, už mu to celkom išlo. Aj oni tu môžu mať izbu, Brando sa Alexisom.“

„Navrhni im to!“

„Pozveme ich na kolaudáciu. Ak sa im bude vila páčiť, pristanú mať tu izbu.“

„Jednu spoločnú?“

„Ja si myslím, že spoločnú, ale pre dekórum môžu mať dve. Tie, medzi ktorými sú dvere, pri atelieri.“

„Správne. Upraceme všetko.“ Obidve si pomysleli, aké príjemné je pracovať pre rodinu. Vonku napadol sneh, ale len máličko a Peter si s ním poradil. Budú kočíkovať po záhrade. Je dosť veľká, chodníky sú dláždené, sneh je z nich odmetený. Peter prišiel dnu, tľapká si do rúk, asi je zima.

„Peter, je vonku zima, alebo ideme kočíkovať na záhradu?“

„Decko, zase kočíkovať?“ smial sa. Ale išiel rád. Urobí jej radosť. Len si dali trocha teplého čaju, pozorovali, ako sa z neho parilo a Peter si na hrnčeku hrial ruky. Úplná romantika.

„Poďme lebo stále padá sneh a kočík po snehu nepôjde.“ Vyšli von a fakt, cestičky boli zase zasnežené. Pustili sa do zametania.

Odmetať sneh je zábava. S Petrom určite. Pritom sa nasmiali a ani nezbadali ako roboty ubúda. Cesty a cestičky na záhrade boli na chvíľu znova čisté.

„Peter, budeš kočíkovať a ja ťa budem kresliť, dobre, miláčik?“ Peter spravil nepredstaviteľný ksicht, vetu prečo ja, nevyslovil a chytil sa kočíka.

„Miláčik, čo robíš, to nie je kosačka na trávu,“ kričala so smiechom, ale jemu sa takéto kočíkovanie pozdávalo a malý z toho natriasania rýchle zaspal. Kreslila rýchle, boli to len náčrty, nedotiahnuté skice, lebo tušila, že táto zábava Petrovi dlho nevydrží.

„Ty nemáš rád malé deti?“

„Ja mám veľmi rád jedno decko,“ pozrel na ňu zamilovane. Aj ona sa zasmiala, aj on. To si zaslúži božtek. Ešte jeden. Tak ešte dva. A už sa stmieva.

 „Poďme dnu, kočíkovať budeme zase zajtra,“ povedala.

„Každý deň?“ pýtal sa zhrozeným hlasom. To si zaslúžilo nový božtek. Peter iba žartoval, on sa v kočíkovaní vyznal. S babkou kočíkoval obidve mladšie sestry a robil to rád, s babkou to bola zábava. S Petrou to bola ešte lepšia zábava, lebo sa aj bozkávali. Veľká láska oči pučí. To si zaslúži božtek! Tak dva.

Vošli a Marta im zvestovala, že volala Karla. Už sú vo Viedni, dokonca u neho v byte. Bol prázdny, bez ženy. Ak tam nejaká býva, tak ju možno týmto pádom odstavila. Dohodli sa, že ak nemusia platiť v hoteli, ostane u neho, kým on bude chcieť. O malého je postarané, je v pohode. Kočíkuje aj Peter. Karla sa čudovala a usmievala sa. To je v pohode, začína dospievať. Necíti sa ako otec, ale aj to príde. Pre tú mladú si obľúbi aj svoje dieťa.

Aká je ďalej novinka? Tá ostáva medzi nimi ženami. Briestenský má v pondelok rozvodové konanie. Dovtedy sa nechce s Karlou ukazovať, ani z bytu nevyjdú. Potom tak isto nie, lebo radi sú v posteli. Nemusí chodiť do práce, v nemocnici do Troch kráľov sa neoperuje. Po rozvode niekedy prídu do Bratislavy. Marta s malým a Peter s Petrou budú u nej v byte, lebo vo vile sa bude pracovať.

 „Karla, na Troch kráľov robíme kolaudáciu vily, ste obaja pozvaní.“

„Ďakujeme, na dobrú párty prídeme s radosťou. Kto všetko tam bude?“

„Dvadsať ľudí. Aj viac. Aj fešák primár, aj fešáci módni návrhári a neviem kto všetko. Aj môj manžel. Petrove sestry prídu pomôcť s prípravou, vraj majú skúsenosti. Zabavíme sa!“

„Teším sa,“ smiala sa Karla.

„Petra nám ponúkla bývanie vo vile.“

„Komu?“

Aj tebe aj mne. Petrovi, módnym návrhárom a môjmu manželovi. Mne sa ten nápad pozdáva, aj ja si myslím, že tie krásne veľké priestory by nemali byť nevyužité.“

„Čí je to nápad, tvoj?“

„Nie, predstav si mladé, nezrelé dievča a takýto dobrý nápad.“ Tento rozhovor prebehol, ale nikomu o tom nepovedali. Či sa to uskutoční? Prečo nie? Ak budú hviezdy v správnej konštelácii. 

koláž  E.G.
koláž E.G. 
Eva Gallova

Eva Gallova

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  456
  •  | 
  • Páči sa:  934x

Píšem o živote a plnokrvných ľuďoch. Postavy skladám z uveriteľných čriepkov, aby vyzerali ako živé. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu