reklama

Urob, čo treba, chlapec môj, prečo váhaš?

Niekedy neurobíš, čo máš urobiť. Vieš to, aj tak to nespravíš. Ale prečo? Pýtam sa prečo, keď ti je jasné, že to musíš a bez toho tvoj život nebude v poriadku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Poznala som ho, dobrý chlapec z nášho paneláku. Zazvonila som u nich a otvoril mi on.

“Maťko, ty si doma? Dávno som ťa nevidela.”

“Doma som, poďte ďalej.”

Vošla som, doniesla som susede niečo, čo pre ňu nechali u mňa. Podala som jej to a chcela som odísť, ale ona ma pozývala na kávu. S vďakou som prijala. Niežeby som doma nemala kávu, ale lepšie chutí, ak má človek spoločnosť. Ostali sme v kuchyni. Takto je to také domácke, nenútené.

Medzitým sa Maťo pozdravil a išiel. Opýtala som sa, či teraz doma býva. Poznala som ich, ale zase som sa až tak nezaujímala o ich osudy. Suseda my povedala, že keď skončil vysokú, vtedy sa vrátil domov a zamestnal sa vo firme v našom meste. Zdalo sa im to celkom ako šťastie, niečo, čo sa podarilo. Vravela, že zamestnali aj jeho frajerku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

“Má frajerku?”

“Pravdaže, chodili spolu celú vysokú.”

Zamyslela som sa. Tak to býva. Na vysokej škole sa mladí ľahko zoznámia. A keď dostanú po skončení školy prácu v tej istej firme, je to skvelé.

“A dievča je kde? Býva u vás?”

“Nie, nás je veľa. Prenajali si byt hneď vtedy. Už spolu bývajú tri roky.”

Týmto náš rozhovor na tému mladých skončil. Boli sme susedy, ale nenavštevovali sme sa, toto bola náhoda. Len pred panelákom, ak sme sa stretli, potom pri schránkach, sme prehodili slovo, dve.

Prešli ďalšie dva roky a zrazu som videla Maťa každý deň. Asi už nebýva s frajerkou. Vrátil sa domov. Aj som sa opýtala susedy, keď sme sa stretli vo vchode. Povedala, že sa rozišli. Pomyslela som si, že to je zle. Celú vysokú školu vydržali spolu, aj ďalších päť rokov a teraz sa rozišli. Práve teraz sa malo ich chodenie zavŕšiť, niekam sa posunúť, veď päť rokov spolu bývali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aha, vlastne možno to bol problém. Dobre spolu vychádzali, kým sa stretávali iba na rande. Spolužitie môže byť problém. Každodennú rutinu nie každý dobre znáša.

“Ona chcela aby si ten byt kúpili, lebo zrazu bol na predaj.”

“Chápem,” ale nechápala som. “Ona chcela a on nie?”

“Že to by bolo zaväzujúce.” Veď o to ide. Zaviazať sa. Založiť rodinu. Sú v takom veku. Asi on to zatiaľ necíti.

“Chcela svadbu?”

“Nenástojila na svadbe, ale chcela istotu, vlastné bývanie a dieťa.”

“Sú mladí.”

“Aj Maťo je toho názoru, ale ona vravela, že možno sa im nenaskytne tak ľahko nová šanca na dobrý byt blízko práce.”

“A Maťo sa nedal ukecať?”

SkryťVypnúť reklamu
reklama

“Nie, bral to ako nátlak.”

“Možno sa udobria. Každý trošku ustúpi a zase bude dobre.”

Ale nebolo. Neviem aký čas prešiel, kým sme sa znova stretli. Ja som sa rovno opýtala susedy, či sa udobrili. Nie, kdeže, načisto sa rozišli, už sa stretávajú, len vo firme. A to práve Maťovi nerobí dobre.”

“Je mu za ňou ľúto?”

“Viete čo, ide mu srdce odtrhúť od aorty, keď ju vidí s iným, ako ju čaká a chytia sa za ruky. Zamilovane sa na seba dívajú.”

Letela, letela, uletela páva, pri mojom dievčatku už iný sedáva. (Janko Francisci Rimavský, štúrovec)

Stáva sa to, aj iným sa to stalo. Čo čakal? Rozišli sa, lebo on sa nechce zaviazať a založiť s ňou rodinu. Takéto sa už stalo aj pred sto rokmi, aj pred dvesto a ešte sa stane veľakrát, aj tak je to smutné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Desať rokov spolu chodili. Päť rokov už spolu bývali a teraz má dievča čakať zase celé roky, kým si nájde iného? Muž sa môže otcom stať v každom veku, ale žena má vymedzený čas. Ak ho nevyužije, váha, nechápe, že si necháva ujsť šancu na zdravé potomstvo. V tom prípade sa môže rozlúčiť s myšlienkou na zdravé dieťa, a v horšom prípade na vlastné dieťa.

“Asi ju má stále rád.”

“Asi. Ale neustúpi zo svojich názorov ani o centimeter. Vraví, že na deti majú čas. Ak iné môžu rodiť štyridsaťročné, ona by prečo nemohla?”

“Vy si čo myslíte, suseda?”

“Neviem.”

A vy, drahé čitateľky?

Eva Gallova

Eva Gallova

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  456
  •  | 
  • Páči sa:  934x

Píšem o živote a plnokrvných ľuďoch. Postavy skladám z uveriteľných čriepkov, aby vyzerali ako živé. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu