reklama

Za vysokým múrom dievča žilo 48. kapitola Prišiel čas na prvé milovanie

Seriál na čítanie. Novoročná žúrka skončila. Petra s Petrom kráčajú do vežičky, nastal čas na prvé milovanie. Veľký cit oči pučí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 48.kapitola

  Prišiel čas na prvé milovanie

Peter s Petrou kráčali na druhé poschodie do vežičky. Pred izbou zastali. Peter si ju otočil k sebe a objal. Privrel oči, stisol pery a objal ju tuho, tuho, až musel dávať pozor, aby to neprehnal a aby ju nestisol príliš, nerozpučil jej krehké telo čerstvo vyliahnutého, žltého kuriatka. To krehké telo, ktoré mal tak veľmi rád.

„Petruška, na toto som čakal trpezlivo dva mesiace. Prišiel náš čas. Naše prvé milovanie.“

„Miláčik, mi sme sa už milovali, vieš, veď vtedy.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Ale nebolo to úplné.“

„Nechápem, miláčik.“

„Pán primár povedal, že panenská blana sa úplne nepretrhla. Že to bol nanič chlap, ktorý to ani nevedel urobiť.“

„To, povedal? Ja som asi bola rozrušená, lebo som ho nepočula.“

Iba sa dívali na seba.

 „Povedal, že ty si nanič chlap? Ja mu pôjdem povedať, že to nie je pravda. Si ku mne jemný, preto ťa ľúbim ešte viac.“

„Ďakujem, že sa ma zastávaš.“

„Ja si nemyslím, že to nebolo dobre. Pre mňa to bol pekný zážitok. Nežný, vrúcny, taký, ako prvé milovanie má byť.“

„Som šťastný. Prenesiem ťa cez prah.“

„Prosím, nie! Ja sa zdvíhačiek teraz bojím. Len sa chyťme za ruky, vykročme pravou nohou a vojdime do vežičky.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aj to urobili.

Ľahli si do postele a milovali sa. Jeho zaliala taká vlna lásky, že sa v nej dusil. Nikdy v živote som takéto milovanie nezažil.

„Žiadnu som tak nemiloval ako teba. Ak ma opustíš, tak zomriem.“

„Nehovor o smrti. Neopustím ťa a ani ty ma neopustíš. Náš cit je dosť veľký, vydrží. Láska nie je parfum v otvorenom flakóne.“

„Milujem ťa, ty môj parfum.“

„Milujem ťa, ty môj flakón.“

„Pobozkaj ma, tak krásne vonia tvoja pusinka. Decko, v tvojej vôni sa utopím. Dlho, dlho ma bozkávaj.“

 Ich cit bol veľký. Oči pučí, taký.

 Ráno zbehol do kuchyne len tak v slipoch zapnúť kávovar a doniesť hore dve kávy. Napijú sa a ešte si poležia, nemajú žiadne povinnosti. Na schodoch narazil na Karlu. Už prišli z mesta s Bresťom, vytancovaní, vyzabávaní ležali v posteli. V posteli chceli ešte dosť veľa času stráviť, kým sadnú do auta, aby sa odviezli do Viedne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Potrebujú sa napiť kávy, to je ich benzín do motora, preto sa vybrala dole schodmi do kuchyne v Bresťovej bielej košeli s holými stehnami. Peter sa na ňu nepozrel, mal pocit viny, že on ležal s inou a teraz narazil na manželku.

Jeho pocit viny nezmenšovalo ani to, že aj ona vyšla z izby, kde ležala s iným. Ležala s iným, lebo on ju opustil. Ležala s iným, lebo s ním nemohla ležať. Možno mu to teraz povie, bude mu vyčítať a on si zaslúži výčitku. Nezastal, chcel ju predbehnúť, aby nešli vedľa seba. Preskakoval schody.

„Peter, čakaj ma, nestíham za tebou.“ Spomalil, ale nie veľmi rád. Nevedel, či mu nebude vytýkať Petru, či sa nebude na neho hnevať. Karla je jeho manželka, má právo. Keď dorazili do kuchyne ani jeden z nich sa veľmi nevyznal v obsluhe tohto kávovaru. Bezradne pozreli na seba. Karla sa mu zadívala do očí a oslovila ho.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Decko.“ Dívali sa na seba.

„Decko, ty si veľmi zamilovaný.“ Odvracal pohľad. Potom sa otočil k nej, ale nedíval sa na ňu.

„Karla, odpustíš mi to?“ pozeral do zeme.

„To je v pohode. Ja som sa vrátila k Bresťovi. Možno s ním dnes pôjdem do Viedne.“

„Prečo si s ním vtedy nešla?“

„Vtedy som mala lepšieho.“ Dívali sa na seba, potom sa pomaly objali, privreli oči, ale hneď sa pustili.

„Ja ti ďakujem za tri krásne roky,“ povedala. „Čo som s tebou prežila...“

„...už s iným nemusím.“ Doplnil známu pieseň a obidvaja sa zasmiali.

„Karla, miloval som ťa veľmi, dala si mi veľa. Ja ti tak isto ďakujem. Ja viem, že mám za čo. Nikdy si my neublížila, rozíďme sa v dobrom.“

„Peter, ja si podám o rozvod.“

„Súhlasím, vydaj sa za Bresťa, bude z vás dobrý pár. O tebe ide chýr, že si vychádzajúca hviezda v chirurgii. Prajem ti to. Bresťo, predpokladám, je tiež chirurg, ja som iba pochabý doktor.“

„Decko.“ Objala ho zase. „To som na tebe najviac oceňovala. Decko, čo sa ničoho nebojí, a úplne pochabo všetko urobí ako nič.“

Uškrnuli sa, ťapli si do rúk. Ešte raz skúmali kávovar, snažili sa prísť na to, ako funguje. Skúsili ho zapnúť, ale našťastie prišla Marta. Ona vedela všetko, aj to, že malému má uvariť umelú náhradu za materské mlieko, lebo Karla si dala pichnúť u nich v nemocnici injekciu proti tvorbe mlieka. Ak si chce získať Bresťa, musí niečo obetovať.

Obete lásky bývajú veľké. Aj väčšie ako je materské mlieko. Niekedy obetovali niečí život. To čo dostali nestálo za ten zničený život. Tentoraz nejde o ničí život, hoci aj materské mlieko bolo cené. Hm. Karla vedela, že dá všetko. Za nový život dá svoj starý život. Už nechce Ružinov, malé uznanie v nemocnici, svoj malý byt, nechce nezrelého Petra, ani dieťa. A nevie, čo dostane. Musí sa nadýchnuť a skočiť. Nie do priepasti, skočí vyššie. Odrazí sa a vyskočí na vysoké bralo. Urobí čokoľvek, aby sa skok vydaril.

Karla mala v pláne vziať hore dve kávy, už ich držala v rukách. Aj Peter zobral dve a vykročil. Marta sa ponúkla, že urobí raňajky. Peter poďakoval, že zbehne dole zobrať, ale Karla odmietla. Neuškodí im zhodiť nejaké tukové vrstvy. „Máme rovnaké potreby,“ pomyslela si a bola odhodlaná postarať sa.

 Poďakovala sa Marte za malého.

„Prídem o pár dní. Kúpila som umelé mlieko na celý mesiac.“

„Budeš u neho mesiac?“

„Nie, čo si!“ smiala sa. „Iba kým treba, aby si Bresťo uvedomil, ako je nám spolu dobre,“ žmurkla na Martu.

„Karla, môžeš byť aj mesiac. Ja sa o malého postarám. Veríš mi?“

„Marta, tebe verím najviac. Ja vidím, ako ho ľúbiš, vravíš, že si ani nedúfala, že raz sa ti pošťastí starať o dieťa. Petra je síce decko, ale aj ona ho ľúbi, nie je to iba rozmar. Bude ho kočíkovať a ty ju naučíš starať sa o dieťa,“ povedala a boli to pravdivé slová.

„Karla, je to tak. Naozaj tak. Vystihla si to. Ja ti ho môžem opatrovať, aj keď nastúpiš do práce. Mne sa naozaj splnil sen.“

 „Možno nastúpim skorej ako mi skončí materská dovolenka a uzavrieme zmluvu.“

„Môžeš nastúpiť, ja sa postarám. Potom by som sa nevrátila do reštiky robiť. Bola som na vetve, že som sa dopracovala k dobrému miestu, ale opustím ho pre dieťa. To som chcela celý svoj život. Narodila som sa, aby som sa starala o rodinu a dieťa.

Na schodoch sa minula s Petrom, už bežal dole po raňajky. Jeho chudé telo sa len mihlo okolo nej.

„Marta, najeme sa a pôjdeme s Petrou kočíkovať.“

„Do nemocnice nepôjdeš?“

„Gynekológia je zatvorená.“

„Doteraz nebola?“

„Bola.“

„Ale ty si chodil každý deň.“

„Bál som sa ostať s Karlou v jej byte, aby nezbadala, že som sa zamiloval do Petry. Bál som sa, že sa ma to opýta a zbadá.“

„A nezbadala?“

„Pred chvíľou mi povedala, že nevadí jej to, ide do Viedne.” 

„Takže budete kočíkovať jej dieťa.“

„Ty vieš, že je to aj moje dieťa, len to nepovedz Petruške. Ja neviem ako by zareagovala. Je mladá, možno ma nepochopí.“

„Viem z vlastnej skúsenosti, že oplatí sa byť úprimný.“

koláž  E.G.
koláž E.G. 
Eva Gallova

Eva Gallova

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  456
  •  | 
  • Páči sa:  934x

Píšem o živote a plnokrvných ľuďoch. Postavy skladám z uveriteľných čriepkov, aby vyzerali ako živé. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu