Mačičky v dome

Autor: Eva Gallova | 7.8.2017 o 7:12 | (upravené 7.8.2017 o 14:07) Karma článku: 5,90 | Prečítané:  437x

Naše zvieratá nebývajú na dvore, ale v dome. Na dedine to nie je zvykom, ale my sme prišli z paneláku. Máme panelákové zvyky.

Na začiatku panelákovej éry tam sprvoti išli bývať ľudia, ktorí sa prisťahovali z dedín. Neskoršie to bolo inakšie. Napríklad do nášho parádneho nového sme sa nasťahovali z iných panelákov. Prevažne sme boli mladí ľudia, ktorí vyrástli u rodičov v panelovom dome a ako mladomanželom nám pridelili závodný byt v krajskom meste. Kým panelák postavili už sme neboli bezdetní.

Raritou nášho paneláku bolo, že najvyššie poschodia obsadili bezdetní mladomanželia. Tak ako ostatní, dostali štvorizbový byt.

Teraz sa divíte, že čo je to za nespravodlivosť? Vysvetlím!

 Bol to deväťpodlažný panelák a dosť manželských párov odmietlo sťahovať sa na vyššie poschodia. Výťahy sa kazili, nemali veľkú dôveru v to, že nebudú musieť peši šliapať hore, ťahať sa nákupmi a s kočíkom. Ostanú byty prázdne, lebo sú vysoko? To nie! Rýchle sa sobášte, byt je vo výhľade! Tak sa to stalo. Čím vyššie poschodie, tým boli obyvatelia mladší.

 Boli jedni mladí manželia, ktorí boli priekopníci v tom, že sa nasťahovali do bytu rovno so psom. Boli bezdetní, ale psa už mali. Musím povedať, že dosť ich ohovárali, lebo kto to kedy videl, psa trápiť v byte. Má obmedzené možnosti, nemá výbeh, nemôže sa vykadiť, kedy chce, musí čakať kým s ním pôjde niekto von. Nemôže zbehnúť dole schodami, lebo vchod sa zamykal a aj deti mali problém, museli zdola vyzváňať, aby ich mamička pustila bzučiakom.  

Pravda bola niekde inde. Pes nemal výbeh, ale mal k dispozícii tri izby. Mladí manželia mali jednu izbu aj pár kúskov nábytku, pes tri nezariadené izby. Tomu psíkovi nič nechýbalo a mladá pani hneď po práci s ním chodila po celom sídlisku a hádzala mu aportík. Viem, chodila som k nim.

Bol to krásny pes na vysokých nohách, kólia zlatosrtá s bujnou hrivou. Volal sa Zlatý víchor a mal papiere o pôvode. Blanka s ním chodila na výstavy psov a vracali sa s prvou cenou. Toto bol prvý pes v paneláku a prelomil tabu. Aj to je možné, že sa tabu prelomilo kvôli nej, peknej mladej pani, lebo bola veľmi moderná a na výstavy psov chodila v klobúku, ako filmové hviezdy nosia. Veľa ľudí ju obdivovalo, že bola odvážna a moderná. Medzi obdivovateľmi boli muži aj ženy a jej mladý manžel bol na ňu hrdý.

 Následne si začali psov kupovať aj iní obyvatelia sídliska. Najčastejšie kúpili psa deťom. V našom paneláku bolo viac bezdetných mladomanželov a snažili sa izby zaplniť nielen nábytkom na pôžičku, ale aj bábätkami z pôrodnice. Tam sa rodilo, jedna radosť.

Takýto ľudia sme boli, my, panelákoví ľudia. Vraj ľudia zvláštneho razenia.

 

Teraz bývame na dedine. V panelákovom kolobehu sa kruh uzavrel. Obyvatelia panelákov odchádzajú bývať na dedinu a domáce zvieratá máme podľa panelákovej módy v dome. Mať v byte zvieratá je bežné. Značkového psa, ktorý si hrdo vykračuje, chcú, lebo je to pôsobivé a pri prechádzke to vyzerá dobre. Mačičku zase z citových dôvodov. Aj my máme.

Napríklad pozrite na túto fotku. Nie sú rozkošné, ako papajú plece pri pleci? Pozrite! Vidíte?

 

Ups!

To vpravo nie je mačka, ale psík.

 Nám to neprekáža, ani im to neprekáža. Hrajú sa spolu, ako kocúrik s mačičkou. Spieva sa, že pes a mačka, to je taká naháňačka. A veru je! Ale nám to nepre..., už som povedala, nebudem sa opakovať.

Iba keď je toho príliš, vtedy presviedčame zvieratá, že majú ísť na dvor, tam sa naháňať, potom na dvore vydržať trošku. Neškrabať po krátkej chvíľke na dvere, aj tak ich máme doničené od pazúrov. Kto to kedy videl, že zviera nechce byť vonku!

A kocúrovi zase hovorím, že nie je dobrý nápad v noci na strechu liesť, ale neverí mi. Pre mňa môže, ale potom mu psík závidí. Kocúr zase závidí psíkovi, že má pekný obojčok a chodíme s ním na prechádzky. Psík sa nemôže sám prechádzať, kocúr môže.  

Večer si podávame správu, o kocúrovi. Napríklad si vykrikujeme:

,,Kocúr je vonku”.

 To znamená striehnuť, kedy skočí na okno a pustiť ho dnu. Alebo si vykrikujeme kocúr je doma a vtedy môžeme spokojne zaspať.

Večer sme si oznámili, že kocúr je doma a mohli sme spať. Bola jedna hodina v noci a počujem buchot na parapetnej doske okna zvonku. Pozerám a kocúr! Ten sa ako dostal von? Aha, zletel zo strechy. Otvorím okno, kocúr skočí do izby a kríva. No môjko, to sa ti čo stalo, holúbok? Veď som ti spievala, nie je dobrý nápad..., veď vieš, stále ťa upozorňujem.

Ukryl sa do skrine a dva dni nežral, nevychádzal a na tretí deň  sa objavil a je v poriadku. Poviem vám, takúto vlastnosť by som privítala. Vyliečiť sa rýchle a bez lekára, to by sa mi rátalo.

Bolo to tak, ale potom sme objavili otvorenú ranu na chrbte. Aj tá sa hojí bez pomoci, pekne si ranu líže. Už je takmer dobre. Malý problém je, že na chrbát ťažko dočiahne, ale mačky si vždy poradia.

Náš kocúrik vám želá pekný deň a náš psík išiel s gazdom do hory. Vie hľadať stopy po jeleňoch, rád stopy oňucháva. Stopy nájde ľahko hocikedy, ale najlepšie ich nájde v zime. Jelene si ľahnú do snehu, váľajú sa, sneh sa pod ich veľkým telom topí. Vydržia ležať dosť dlho a ostane po nich veľká stopa. Keď opustia ležovisko, vtedy sa tam smie rozbehnúť náš psík. Ľahne si na miesto, ktoré vyležal jeleň a váľa sa, prevaľuje, šúcha si kožúšok, aby nabral jeleniu vôňu.

 To by ste mali vidieť, aký je vtedy šťastný. Z prechádzky vždy prídu vysmiati a natešení.

Toto nie je fotka s jeleňom, ale so mnou. Máme fotku aj s jeleňom, ale jeleň je tak ďaleko, že ho nie je vidieť, je len ako bodka a pravdaže pes tam nemohol s ním byť. Tak som radšej dala fotku so mnou.

Čo vravíte? Že jelene sú štýlovejšie? Prečo mi to robíte? Aspoň to nevravte nahlas a nepíšte mi to! Ja mám potom depresiu.

  Mňa si nevšímajte, ale psíka. Povedzte, je taký pekný! Raz vyhrá výstavu, je čistá rasa, borderteriér, hoci vyzerá ako dedinská zmeska.

  Ja chápem, je príliš maličký, nenápadný psík, ale má veľké srdce. Hádam to na súťaži zaváži. Veľké srdce vždy zaváži.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prehrali a odišli k medveďom. Danko nie je prvý, kto sa po porážke stratil

Za medveďmi pravidelne chodil Vladimír Mečiar, po neúspešných voľbách sa trikrát vytratil aj Robert Fico.

KOMENTÁRE

Bojkot zasadania vlády vracia Dankovi v hre vážnosť

Tromfom Danka je teraz jeho nevypočítateľnosť, náladovosť.

PRIMÁR

Strachu sa bude dať zbaviť. Vedci ho zničia pomocou svetla

Objav pomôže obetiam traumatizujúcich zážitkov.


Už ste čítali?