Za vysokým múrom dievča žilo 40. kapitola Radosť pre všetkých

Autor: Eva Gallova | 19.7.2017 o 6:59 | (upravené 19.7.2017 o 7:10) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  59x

Seriál na čítanie. Rada právnika bola urobiť fingovanú svadbu. Obaja módni návrhári, jej kamaráti, boli ochotní oženiť sa s ňou.

 

Prišli na dvoch autách do Borovej Hory, cesta prudko stúpala do kopca na Majer. Domy stáli  starodávnym spôsobom rôzne zoskupené. Pri veľkom dome bolo zaparkovaných áut a hostí toľko, že nemali riadne ani kde zastať. Vítali sa už pred domom, zoznamovali. Že nie sú rodičia, povedali iba Brandovej mame a otcovi, keď vošli do domu.

„Nevadí, tak nebudeme robiť odobierku,“ povedala Brandova mama potichu a on bol rád, že to tak ľahko prijala. Petra sa držala pri primárovi a pri Petrovi, ale Brando k nej vykročil, podával obidve ruky a veľmi zamilovane ju oslovil.

„Drahá, podaj mi  ruku!“

Objal ju a do ucha jej šuškal, že aj ona ho má takto oslovovať.

„Prepe, tvár sa čo najviac zamilovane, inakšie mama neuverí. Dokážeš to drahá?“ Pozrela na neho veľkými očami, potom mala nutkanie obzrieť sa na Petra, ale neurobila to. Mal by to Petrovi niekto vysvetliť. Teraz hrajú úlohu, možno najkrajšiu v živote a zaklonila trochu hlavu a ponúkla pery na bozk.

 Brandovi srdce zaplesalo, že pochopila, ale aj tak ten bozk bol radšej jemný, iba slabý dotyk. Tiež mal nutkanie obzrieť sa na pochabého doktora, ktorý sa mu zdal veľmi emotívny a nerád by mu ublížil.

Už jej ruku nepustil a pošepol jej, že sa budú držať ako zaľúbenci. Môžu si šepkať, to milenci robia. Obaja sa pozreli na doktora, ktorého už bledého odvádzal na dvor primár a niečo mu ticho vykladal. Hádam pochopí, že musia všetci hrať.

Brandov otec si chcel s nimi pripiť, ale primár je vodič, Alexis tak isto, ani Brando nepil, aby aj on mohol sadnúť za volant, keby bolo treba. Okrem toho on nepil nikdy. Za doktora odmietol jeho nadriadený, že nie je zvyknutý, tak radšej nech nepije. V mysli doložil, že by mohol vyvádzať, nevie, nebol s ním v kritickej situácii zatiaľ ani raz. Oni dvaja najviac času spolu strávili v nemocnici.

 Kto si mohol s nimi pripiť, koho sme doteraz nespomenuli? Pripiť si s nimi mohla primárova mladá žena a aj to urobila. Dokonca si s nimi potykala a všetci si to vážili. Potom si niečo zajedli, po dlhej ceste im dobre padlo posilniť sa jedlom. Už počuli hudbu z diaľky,  cigánska kapela z pod Hôrky sa blížila.

Brando im vyšiel oproti pred dom.

„Braňo, tak ako?“ volali hudobníci. Podávali si ruky a spieval s nimi. Mama ich pohostila, otec im polial po poháriku, aby sa lepšie hralo a spievalo a po jedle ešte za jeden. Potom sa zoradili a to už spievali všetci svadobní hostia, ktorí vyšli z okolitých domov. Boli to súrodenci Brandových rodičov, s deťmi.

Petra mala malý biely kožúšok na svadobných šatách. Muži povedali, že ten kúsok prejdú len tak v obleku, vonku nemrzlo, hoci bola druhá polovica decembra. Primárova žena a dcérka mali umelý kožúšok vo farbe šiat, Brandova mama mala  na elegantnom čiernom kostýme čierny kožuch, ktorý bol pravý a nebol nový. Na svadbe bola najelegantnejšia dáma. Na svadobnú mať sa to patrilo a preto mala aj klobúk.

Krásna bola aj náhradníčka druhej svadobnej mati a žiarila mladosťou. Družičky boli úchvatné, ale ani ostatné ženy a dievčatá z rodiny nevyzerali horšie. Zoradili sa a so spevom išli čistou, pozametanou cestou dole kopcom a blížili sa k obecnému úradu, kde sa bude konať svadobný obrad.

Pred úradom ich čakali ostatní svadobní hostia. Slobodné dievčatá závistlivo pozerali na bledú nevestu a rozmýšľali, o čo je krajšia ako ja, prečo ona a nie ja stojím pri najkrajšom chalanovi dediny. Prečo si ma nikdy nevšímal, nechápal, že o neho stojím, že si ma má vybrať za manželku a neurobil to. Nakoniec si vybral takéto neduživé chúďa.

 

„Beriete si...?“

„Áno,“ odznelo jemne, emotívne a rozprávka pre dedinu sa zavŕšila. Teraz sú manželia. On sa jej dotkol, ako keby bola z porcelánu, naklonil sa k nej a pobozkali sa. Jej biela tvárička zružovela. Vyzerali veľmi zamilovaní. Ale nedali si spoločné priezvisko.

Za ženíchom a nevestou stáli dvaja svedkovia, Alexis s doktorom. Keď sa podpísal ženích a nevesta, aj oni sa podpísali. Doktor sa len bezmocne motal, ale Alexis rázne prikročil, stál a čakal. Pero mu podal Brando a dotkli sa im prsty. Pero držali obaja. Skrížili sa im pohľady a dva páry očí sa vpili do seba. Bola to intímna chvíľa.

Postáli takto oproti seba, aby ich fotograf zachytil. Potom sa cielene pozreli vážne do objektívu a čakali na záber. Až potom sa svedok podpísal a srdce mal plné.

„Toto je náš svadobný obrad. Sme svoji. Navždy, alebo dovtedy, kým sa láska neminie. Nič nezaručujeme, hoci city sú v našich mužských srdciach silné.“ Toto cítili obidvaja, ale nikto to nevyslovil.

Po obrade sa presunuli do kultúrneho domu, kde bola pripravená svadobná hostina. Sadli si za vrch stola, pri Braňovi sedela šťastná mama s otcom. Aj Alexisovi sa našlo miesto pri otcovej neteri. Z druhej strany pri neveste sedel primár s rodinou.

 Stôl bol pekne prestretý a elegantný dojem vyvolávali servítky a kvety v módnej, tmavofialovej farbe. Po stole boli rozsypané fialové gorale a muži sa na ne vrhali, že čučoriedky. Darmo Braňova mama starostlivo uporňovala, nejedz to. Všetkým bolo jasné, že Braňo musí mať niečo zvláštne.

 Nosili na stôl. Po sále  sa šírila skvelá vôňa chutného jedla. Jedlo bolo domáce, navarili ženy z rodiny. Obsluhovali dcéry, vnučky, sesternice. Jedlo sa, pilo  sa, cigánska kapela rezko hrala najnovšie hity. Jedlo sa dlho a potom prišlo niečo, na čo čakala celá sála kultúrneho domu.

„Nasleduje svadobný tanec,“ povedal platený zabávač, ktorý sa postavil pred hudbu.

„Neviem tancovať,“ pošepkala Prepe ženíchovi.

„Budeš sa vlniť na mieste, ostatné spravím ja,“ poradil jej. Chytil ju za ruku a išli k hudobníkom.

„Nevie tancovať, hrajte nejakú modernú, skackavú,“ povedal im ženích. Hudobníci sa poradili a v okamžiku vedeli čo majú hrať.

„Si moja hviezda...,“ spustili s výrazným rómskym akcentom.

Ženích spieval s nimi, nevesta sa vlnila. Brando okolo nej predvádzal free stylové kreácie, dotýkal sa jej ruky, chytil, pustil, obtancoval ju. Hostia tlieskali do taktu. Využil všetky vedomosti z diskoték, ktoré absolvovali s Alexisom. Pridal k tomu umelecký talent a svadobný tanec bol skvelý. Mládež spievala s nimi.

 Chytil ju okolo pása do tanečného postoja a pri slovách „o joj, joj, joj,“ ktoré sa celú pieseň opakovali spievala už celá sála. On sa s ňou jemne, zamilovane točil a díval sa jej do tváre. Ona prekonávala nutkanie očami hľadať Petra. Neurobila to, nepozrela sa na neho, aj tak videla aký je nešťastný. Primár, ako pri ňom sedel, mu položil ruku na plece a niečo mu hovoril.

„Peter, netvár sa takto! Teraz ja s ňou budem tancovať, som akože svadobný otec. Ty tancuj s našou Alickou, ona sa na to teší.“ Peter sa vďačne pozrel na otca a obidvaja sa zdvihli. Chytil a potiahol za ruku malú sestru. Vykročili k tancujúcim a primár zastal pri svadobnom páre.

„Smiem prosiť? Nasleduje rodičovský tanec. Brando prosím vezmi do tanca moju ženu.“

Vystrel ruku k neveste a smerom ku kapele zakričal:

„Valčík!“

Nevesta rýchle povedala, že nevie tancovať, ale primár to zmietol zo stola.

„Tvoj otec bol parketový lev, musela si niečo zdediť. Uvoľni sa, nechaj sa viesť, je to jednoduché. Nie je to operácia mozgu.“ A naozaj, išlo to. Postupne sa pridávali ostatní hostia a vírili vo valčíkovom rytme. Na svadbe nikdy nechýba valčík. Tancovali aj Brandovi rodičia a aj ostatní, mladí aj starí. Aj nevesta zrazu vedela tancovať a bola krásna. Dlhé, biele šaty z čipky za ňou viali a dlhé vlasy farby jesenného lístia sa vlnili v jemnom víre, ktorý rozprúdili tancujúci. Pekný pohľad pre bohov. Veď aj pre smrteľníkov.

Darilo sa aj Petrovi, hoci Alicke povedal, že „toto“ nevie tancovať.

„To čo hrajú, nie je toto, ale valčík. Veľký brat, neboj sa, pôjde nám to! Chodím na balet, valčík viem tancovať, nič sa neboj!“

 Išlo to. Peter s obdivom jej povedal, aká je šikovná. Aj to, že je krásna.

„Som krásna?“ pýtala sa dychtivo. „Som sexi?“

„Si sexi,“ povedal a práve leteli okolo kapely.

„Aj tú zahráme,“ prikyvovali ochotne muzikanti, „Ja som sexi, ty si sexi, ona je sexi...“ a Alicka sa smiala.

Niekto ich vyfotil a ona si tú fotku dala na Facebook. Vyzerala famózne, mlado a ani trochu nie detsky. Nehádali by jej vek, ktorý sa blížil k jedenástim rokom. Vysoká, štíhla a navyše s mladým krásavcom, ktorý nevyzeral od nej oveľa starší. Každému hovorila, že má trinásť rokov. Fabulácie okolo svojho veku boli typické pre tínedžerku. V tom veku sa musí pridávať a vymýšľať, aby nebola nuda.

 Po valčíku si primár išiel sadnúť s pacientkou, staral sa o ňu, nalial jej minerálku, podal zákusok. Pýtal sa jej, či ešte vydrží sedieť, alebo Brando skočí po auto zavezie ju k nim domov. Volila možnosť ľahnúť  si, ale musí ísť s nimi aj Peter. Primár ostáva, aby vykrútil aj manželku, aj Brandovu mamu.

Alicka si zatancovala aj s Alexisom, aj s miestnymi chalanmi a bola hviezda a kapela jej zahrala všetky skladby, ktoré jej chalani dávali zahrať, aby jej vyznali, že je sexi, je hviezda a také. Primár s manželkou sa len pozreli na seba a povedali si, že tak toto neočakávali.

Otec si šťastný pomyslel, že ak sa Peter na neho nepodobá príliš, malá je celá po ňom. V mladosti aj on bol parketový lev. Mal rád mladé baby, spravil pre ne prvé aj posledné a bol stále zamilovaný. Nuž to bol aj Peter, nebolo pochýb, že je to tak. Neuvážene sa oženil a teraz je zamilovaný do Petry. „Je ako  ja.“

Zdalo sa mu, že je až tak zamilovaný, že z toho ochorie. Primár rozmýšľal, ako sa to skončí, ale zdalo sa mu, že Peter sa nevie odhodlať podať si o rozvod. Niečo mu v tom bráni, hoci vraj s ňou už nežije.

Petra si odpočinula, ale už si netrúfala tancovať, ani jesť, alebo piť. Rozhodli sa, že v sále povedia, že odchádzajú na svadobnú cestu a sadnú do auta. Berú aj svadobných svedkov, lebo jedného potrebuje nevesta, aby sa o ňu staral v nemocnici a druhého ženích, aby sa dovŕšila svadobná noc.

Pekne pôsobivo sa rozlúčili, držali sa okolo pása a voľnou rukou mávali prítomným, ale išli rýchlym krokom okolo stolov, aby ich nikto nepristavil a nevypytoval sa. Peter sa s nikým nelúčil, iba otcovi povedal, že s ňou pôjde do nemocnice a sestrička jej pripraví infúziu. Primár pristal, že on s manželkou a dcérou ostanú do konca, aby udržali ilúziu. A okrem toho sa dobre zabávajú, škoda by bola takú skvelú zábavu, čo už dávno nezažil zanechať.

Alexis sa vytratil nepozorovane a doktor tak isto. Mladomanželia pozorovaní očami celej sály pôvabne odchádzali, hoci Petra sa držala z posledných síl. Sadla si do auta dozadu k Petrovi a ležala mu na kolenách. On ju držal za ruku a meral jej tep. Nie naozaj, iba ju rád doktorsky držal.

Do nemocnice vpochodovali ako ženích s nevestou v krásnych svadobných šatách. Videl ich vrátnik a každému, kto si ho chcel vypočuť porozprával, že pochabý doktor si bral pacientku. Tak isto sestrička, ktorá mala nočnú službu s údivom otvárala oči a aj dvere na oddelení.

Aj ich cvakla mobilom, ako ženích s bielym pierkom na klope saka držal okolo pása nevestu v nádherných čipkových svadobných šatách a šikoval ju na izbu. Aj dvere zavrel, kým ju vyzliekal, ale o chvíľu dvere znova otvoril dokorán, ako bolo zvykom v tejto nemocnici. Nevesta nevyzerala dosť zdravo, aby absolvovala svadobnú noc. Vyzerala unavená a chorá. Že si ju ten pochabý doktor zobral, to rozoberali so setrami na oddelení celé dni. Neuveriteľné, ale jedna sestrička mala dôkaz v mobile, ktorý si sestry preposlali.

Takto sa skončila Petrina svadba. Nevesta ležala na nemocničnej posteli do rána so svadobným svedkom a dvere mali dokorán. Do rúk jej tiekla infúzia a nádherné dlhé svadobné šaty boli zavesené na ramienku v lekárskej izbe, kde ich ráno mohli obdivovať zdravotné sestry.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prehrali a odišli k medveďom. Danko nie je prvý, kto sa po porážke stratil

Za medveďmi pravidelne chodil Vladimír Mečiar, po neúspešných voľbách sa trikrát vytratil aj Robert Fico.

KOMENTÁRE

Bojkot zasadania vlády vracia Dankovi v hre vážnosť

Tromfom Danka je teraz jeho nevypočítateľnosť, náladovosť.

PRIMÁR

Strachu sa bude dať zbaviť. Vedci ho zničia pomocou svetla

Objav pomôže obetiam traumatizujúcich zážitkov.


Už ste čítali?