Za vysokým múrom dievča žilo 39. kapitola Rada právnika

Autor: Eva Gallova | 12.7.2017 o 6:55 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  66x

Seriál na čítanie. Doktor Peter hľadal, ako by vedel kontaktovať jej kamarátov z modelingu. Zobral jej mobil a hľadal pod akým menom sú uložení. Našiel...

Bežal na izbu, videl, že drieme. Je vyčerpaná. Bez hluku otvoril nočný stolík a vybral jej mobil a po špičkách sa vytratil z izby. Otvoril kontakty. Nevedel čo hľadá, pod akým menom sú uložení dvaja kamaráti z modelingu. Ale hneď prvý je Alexis, áno, tak ho oslovovala. Skúsi.

Mobil zvoní, niekto zdvihol.

„Prepe, ty mi voláš?“

„Nie, to som ja jej ošetrujúci lekár Peter.“

„Čo sa stalo? Petra zomrela?“ skríkol Alexis vydesený k smrti.

„Nič, nič. Iba vás chcem pozvať na návštevu, Petruška je po operácii, už je dobre. Podstúpila ťažkú, šesť hodín trvajúcu operáciu a zotavuje sa.“

„Nechápem, veď bola operovaná prednedávnom.“

„Teraz znova. Neviete, nepozeráte televíziu? Bola prepadnutá. Príďte hoci aj teraz, mám nočnú službu. Pýtajte sa na doktora Petra, alebo ma prezývajú pochabý doktor.“

„Dobre, vy ste moja krvná skupina. Ideme teraz,“ povedal Alexis.

 

Peter striehol, kedy tam už budú. Odchytil ich pri dverách a zobral ich najprv do lekárskej izby. Kamaráti mali zvláštny pocit, že ich nezaviedol k nej a báli sa, že niečo nie je v poriadku a on ich chce na to pripraviť.

„Páni, ona nevie, že som vás volal,“ povedal im Peter a potom im porozprával prečo ich volal, lebo sa  stala taká vec.

„Petra bolo prepadnutá vo vile, takmer zomrela. Pred hodinou ju prišli vypočuť z polície a ona, ktorá skoro umrela rukami útočníkov bola obvinená, že jednému zasadila smrteľný úder. Ohradila sa, policajt sa naštval, začal jej  vykrúcať ruku, Petra kričala o pomoc, nastal blázinec a policajti vzali nohy na plecia. Ale čakáme odvetu, aj právnik vraví, že sa to stane.“

„Akú odvetu?“ opýtal sa Brando.

„Polícia sa postará, aby ju dali do detského domova, nemôže sama bývať bez dozoru dospelého. Doteraz sa jej darilo tajiť to. Ale teraz to vie polícia a má na to páky a záujem pomstiť sa jej.“

„My vieme pomôcť?“

„Právnik poradil fingovaný sobáš. Ona o pár mesiacov bude dospelá, ale teraz ide presne o tieto dni.“

„Ja sa s ňou ožením aj dnes,“ povedal Alexis.

„Prestaň, vieš, že ja si ju chcem zobrať,“ povedal Brando.

„Dobre, Brando ty vyzeráš seriózne, ako slušný muž, prepúšťam ti to právo.“

„Chlapci, ďakujem vám,“ povedal doktor.

„Doktor, mne sa zdá, že vy o ňu veľmi stojíte, tak prečo nie vy?“

„Zajtra si podám žiadosť o rozvod.“ Obidvaja na neho nemo zízali.

„Petruške som sa nepriznal, bál som sa, že by ma nechcela,“ pozeral na nich prosebne. Dobre, oni nič nepovedia, ale stratil ich sympatie.

 „Ja s manželkou už nežijem,“ povedal, hoci to nebola úplná pravda. Nežil s ňou, nespávali spolu,  ale veci si od nej neodsťahoval, mal u nej trvalé bydlisko. Radšej im to nepovedal.

 „Teraz ju poďte navštíviť, ale nebuďte dlho, je slabá,“ povedal doktor.

Tichým krokom prešli dlhou chodbou do jej izby. Nemocnica bola stíchnutá, kým sa muži radili na lekárskej izbe pacientky sa uložili k nočnému odpočinku. Už len sem-tam bolo počuť tichý hlas z niektorej izby a sestra zhasínala svetlá. Na nemocničných lôžkach postupne nastupoval a definitívne zavládol nočný pokoj, ktorý liečil telo aj dušu. Vošli za doktorom, Petra bola sama na izbe, ležala, oči mala zatvorené a vyzerala chorobne. Sestra zatiaľ nebola  v izbe zhasnúť svetlo. On sa k nej sklonil, tichým hlasom ju oslovil.

„Petruška, tvoji kamaráti prišli na chvíľu.“ Ona sa zľakla. Peter sa zľakol tak isto a obidvaja si položili ruku na srdce.

„Prepe, servus! Doktor ti vyznáva lásku. Pozri, ruka na srdci!“

„Alexis, ty nežartuj, ja som prežila také veci, že dovidenia.“

„Porozprávaj nám, miláčik aké máš trápenie.“

„Chcú ma dať do detského domova.“

„Dieťa moje! Vydaj sa za mňa, vtedy ťa nemôžu dať nikam bez súhlasu manžela.“

„Brando, to čo ti napadlo?“

„Ty vieš, že si ťa chcem zobrať, už na jeseň som ťa predstavil našim. Mamička sa poteší. Chce, aby som sa oženil.“

„Ďakujem ti, si dobrý chalan. Neviem či je to správne len tak sa zobrať.“

„To nie je len tak, to je záchrana života,“ povedal Brando. „Aj tvojho života, aj života a cti mojej mamy.“

 „Dobre. Ako to spravíme?“

„Veľkolepo,“ povedal Alexis.

„Navrhujem, čím jednoduchšie,“ povedala Prepe.

„Prepe, to zas nie.“ Odporoval Brando. „To musí byť svadba podľa predstáv mojej mamy. Krásna, romantická a celá dedina to musí vidieť, aby ustali klebety, že som iný.“

„Aha. A akú má presnejšiu predstavu tvoja mama?“

„Bude to u nás v kultúrnom dome a pozveme pol dediny. Presne tak, ako to robia ostatní. A druhá polka sa príde pozrieť.“

„Chcem poznať všetky podrobnosti,“ povedal Alexis.

„Zavolám mame a podrobnosti povie ona, lebo moju svadbu má dávno premyslenú. Často o tom hovorila.“

„Prečo si ženy tak veľmi potrpia na svadbe?“ opýtal sa doktor.

„Neviem, ale viem, ktoré svadobné šaty jej oblečieme,“ povedal Alexis a tu začala konverzácia medzi dvoma módnymi návrhármi. Hovorili a hovorili, nedali sa zastaviť. Naplánovali priebeh svadby ako módnu prehliadku.

„Ostatné prenechávame mame.“

„Ešte dnes jej zavolaj! Máme málo času.“

Doktor im pripomenul, že pacientka je unavená.  Vyprevadil ich a podal im ruky.

„Chlapi, ďakujem vám. Pre mňa znamená veľa, že Petruške chcete pomôcť. Prežila niečo, čo by ani muži nezvládli. Keď som ju našiel ležať medzi mŕtvolami, vo mne aj duša zamrela. Aj záchranári, ktorých som privolal si mysleli, že tam nikto neprežil, že tak ako ležia, všetci sú mŕtvi. Už ich len položiť na máry a dať zvoniť na kostolnej veži.“

 

Alexis s Brandom prišli znova na druhý deň, hneď popoludní,  aby pretlmočili predstavu Brandovej mamy o nádhernej svadbe.

„Mama zaistila termín na obecnom úrade na budúci piatok, lebo sobota nebola voľná. Pán doktor, pustíte ju z nemocnice, bude schopná absolvovať cestu autom a obrad?“

„Opýtame sa pána primára. Ideme, kým je tu.“

Primár bol rád, že problém s fingovanou svadbou sa rieši a bol príjemne prekvapený, že slušný, dobre oblečení muži budú aktérmi pacientkinej záchrany. Zaujímalo ho, ktorí z nich bude ženích. Priznali sa, že obidvaja sú ochotní prevziať tú čestnú funkciu, ale po svadbe najviac túži Brandova mama a ochotne vystrojí veľkú svadbu u nich v Borovej Hore. Už zaistila aj termín obradu.

„Ja som Branislav Dolinský, umelecké meno Brando. Som módny návrhár. Môj spoločník je Alexander Istebný, umeleckým menom Alexis.“

„Teší ma, ja som tiež Alexander, u mňa to je priezvisko,“ zasmial sa. Srdečne im podával ruky. Potom mu došlo, že lístky na módnu prehliadku pre jeho manželku dali oni. Aj im to povedal a poznamenal, že majú zrejme veľmi úspešnú firmu.

„Teraz už áno, ale začínali sme od nuly,“ povedali chalani a pozreli sa na seba s porozumením. Primárovi trošku došlo, ale nie úplne, lebo bol iná generácia, stará škola. Nezdalo sa mu pravdepodobné, že taký pekný a mužný mládenec by nebol stopercentný muž a chýbal mu záujem o ženské pokolenie. Ten druhý snáď áno, pripúšťa, že by to mohlo byť.  

„Rodičia vedia, že to je fingovaná svadba?“

„Kdeže, mame by to zlomilo srdce.“

Primár sa zamyslel. Túto svadbu potrebuje nielen pacientka, ale aj tento mladý muž a jeho mama. A otec? Muži až tak nelipnú na svadbe. Ale ak je syn inakšie orientovaný a teoreticky to vyzerá tak, že je, vtedy svadba aj otcovi pomôže zapchať ústa neprajníkom v dedine. Alebo aspoň v krčme, aby sa bez obáv mohol staviť na pivo a dali mu pokoj. Znova sa pozrel na mladého a uznal, že aj jeho mužské oči vidia, že je fešák a nevyzerá na inakšieho. Ktovie ako to je.

Brando mal pocit, že pána primára má pozvať na svadbu. Prečo nie, pri toľkých svadobných hosťoch, jeden nebude problém. Alebo aj s tou manželkou, ktorej dali vstupenku? V pohode. Majú deti? Aj tie sa zmestia.

„Pozývam vás aj s rodinou na svadbu budúci týždeň v piatok v Borovej Hore.“

„Ďakujem, prijímam. Priveziem nevestu, aj mladého pána doktora.“

„Správne, budete vyzerať ako rodičia nevesty. To na svadbe nesmie chýbať.“

„Brando, tvoj otec pozná môjho otca,“ ozvala sa nádejná nevesta, „jeho neoklameme.“

„Ja mu vysvetlím, že váš otec je v Dubaji, ja som s ním kamarát,“ povedal primár.

 Super, pomysleli si všetci, lebo fakt je jeden, že na veľkej svadbe musia byť rodičia nielen ženícha, ale aj nevesty, aby bola uveriteľná. Pán Dolinský pravdu nepodá ďalej vo vlastnom záujme. Petra si pomyslela, že aj Marte dá vedieť a pozvú ju. Ale nebrala telefón, keď jej zavolala. Dokonca ho mala vypnutý. Škoda. 

„Mám malú dcéru, bude mať jedenásť rokov, mohla by byť družička,“ ponúkol primár.

Obidvaja módny návrhári s nadšením súhlasili a hneď aj vyhlásili, že jej ušijú krásne ružové šaty pre družičku a bude v nich ako princezná. Alexis sa hlásil k nej za družbu, ale primár povedal, že malá pozná tohto mladého doktora, Petra, lepšie by bolo, keby tvorila pár s ním.

„Alexis, ja mám pre teba inú družičku. Mám takú mladú neter, je pekná, môžeš byť družba s ňou,“ povedal Brando. „Pod podmienkou, že ju nebudeš baliť a nezlomíš jej srdce.

„Ja, nikdy v živote!“ smial sa Alexis.  „Aj jej ušijeme také isté šaty pre družičku.“ Obidvaja boli šťastní, že na svadbe budú dve družičky. Na tradičnej svadbe by mali byť.

„Bude to pekná svadba,“ povedal Alexis a keď sa pozreli na seba s Brandom, všetkým došlo, že tá svadba bude vlastne ako ich svadba. Už ani primár nepochyboval o ich vzťahu.  

 Chalanov plánovanie svadby tak strhlo, že nevedeli prestať. Naplánovali ako pôjdu nastúpený po dedine z domu po obecný úrad a vedľa je kultúrny dom. Poskytnú predstavenie a zážitok aj tím, ktorí nie sú pozvaní. To patrí tak isto k tradícii.

  Muziku zabezpečí mama, ale Brando vie, ktorá hudba to bude, pozná ich, je to cigánska kapela z Hôrky. Budú mať krajšie obleky ako hocikto, možno krajšie ako ženích. Cigáni si na oblečenie potrpia, majú to v krvi. Pôjdu v čele svadobného sprievodu a budú celou cestou hrať.

„Myslím, že mamin sen splníme, jej predstavu o tom, akú svadbu má mať jej potomok. Nemám ani brata, ani sestru, na splnenie sna som len sám.“ Prítomní zmĺkli. Uvedomili si, že rodičia plnia sny svojim deťom, keď sú malé. Deti majú niekoľko príležitostí im to vrátiť, ale niekedy sa to nedá. Brando našiel spôsob. Je to dobrý syn.

„Niekto by mal fotiť, aby som mala fotky, ktoré pošlem ocíkovi cez internet.“

„A také, čo si dáme na Facebook,“ doplnil Alexis a pozrel na Branda.

„Niečo ukážu aj v Smotánke,“ smial sa Brando a ťapli si do zdvihnutých rúk s Brandom.

„Čo je smotánka?“ opýtala sa pacientka, lebo už roky u nich nefungovala televízia. Všetci sa smiali a nikto jej to nevysvetlil, iba sa jej pýtali, či je mimozemšťan.     

„Nuž, milí moji, ja mám naozaj pocit, že som mimozemšťan. Prežila som nepredstaviteľné veci a prežívam ich stále. Pritom nechápem ani polovicu. Bojím sa, že sa zrazu vytratím, vrátim sa na svoju planétu a už nebudem. A vy si nebudete istí, či som za vysokým múrom žila, alebo som bola vymyslený prelud.“

Všetci stuhli, ani prostoreký Alexis nemal žiadnu vtipnú, rýchlu reakciu. Stáli a s údivom pozerali, že čo hovorí. Doktor ju objal jemne, vôbec nie pochabo. Chudú ruku zdvihol k perám a veľmi nežne pobozkal. To bolo všetko, viac sa neodvážil, aby sa fakt nevyparila.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Anarchisti, hackeri či liberáli? Prečo Česi volili Pirátov

Pustite nás na nich, vyzývala Pirátska strana. Sťahovanie filmov teraz menia za transparentnosť.

Nová kniha Michala Havrana: Obesíme ťa

Denník SME pripravil v utorok 24. októbra špeciálne vydanie. Kúpite ho v stánkoch s knihou Michala Havrana za 3,99 €.

PLUS

Zázračný návod na úspech bol podvod

Chcete zvýšiť šance pred pohovorom? Už neplatí to, čo kedysi.


Už ste čítali?