Tento rok čerešne nezarodili

Autor: Eva Gallova | 12.6.2017 o 6:37 | (upravené 12.6.2017 o 6:49) Karma článku: 3,63 | Prečítané:  331x

Možno niekde áno, niekde sa snáď aj čerešne urodili, ale nie na našej záhrade. Máme dva veľké stromy a žiadne plody na nich.

Nielenže nie sú plody, ale ani náznaky takých tých nevydarených malých, zakrsnutých čerešničiek nevidím. Darmo zakláňam hlavu, pátram po červenej farbe v hustej korune, nič. Ani jedna gulička. To je takto už druhý rok. Nie je poriadok vo svete. Ak nie je úroda jeden rok, tak stalo sa. Ale poslednú dobu je to príliš často. Napríklad ani vlani neboli čerešne, lebo prišiel mráz, keď boli v kvete.  

Tento rok kvety prežili zlé počasie, kvitli aj po mrazoch ďalej, ostali pekné, biele, ale iné im ublížilo. Po mraze bolo stále veľmi chladno, hoci už viackrát nemrzlo. Včielky nelietali, lebo okrem chladu bolo vetristo. Vietor bol aj na ľudský vkus silný a ešte viac na vkus malých včielok. Stalo sa to, no nemalo sa to stať. My, milovníci čerešien, veru, veľmi ľutujeme.

 

Pamätám roky, keď naše veľké stromy nielen zakvitli, ale aj zarodili a lesklých, šťavnatých, červených plodov bolo toľko, že sme pozývali celé okolie, nech si naberú. Vtedy sa len tak cez plot opýtala jedna pekná, elegantná pani, s ktorou sme sa nepoznali, či by sme jej nepredali čerešne, keď máme toľko.

“Pravdaže, len príďte, natrhajte si koľko sa vám žiada. My to nedokážeme spotrebovať. Príďte, nech sa páči!”

Prišla s dcérou a zamierili rovno k susedovej čerešni, lebo tam bol opretý rebrík. Ten strom sa nakláňa ponad plot hlboko do našej záhrady. Je to skorá odroda čerešne, preto sused nás pobádal, aby sme prv jedli z jeho stromu.

Nechcela som dámy upozorniť, že to je strom spoza plotu, veď na tom nezáležalo. Vravela som im, že hocikoľko si môžu nabraľ, tento rok je naozaj hojná úroda. Nabrali si a potom zdvorilo ponúkli, že zaplatia.

“Nie, kdeže, to neprichádza do úvahy, my čerešne nepredávame,” povedala som s úsmevom, ale videla som, ako mojej dcére na terase myká kútikmi úst. Pridala sa k nám a vyprevadili sme ich, ale museli sme sa skryť v dome, lebo sme prepukli do rehotu, ktorý nebol vhodný.

“Dovolili sme cudzím ľuďom, aby si natrhali zo susedovej čerešne a ešte si to dáme aj zaplatiť?” bláznivo sme sa smiali.

Natrhali sme si čerešne a chodili sme po záhrade, jedli sme a smiali sa. Prosto, bláznivá nálada.

 

Aj iné zábavné príhody sa viažu k dobrej úrode. Vtedy sme mali veľkého psa, boxera, už je pochovaný práve pod tou čerešňou. Veľmi skoro ráno sa zrazu pýtal von na záhradu a bol nepokojný. Išla som s ním, že čo sa robí, ale on sa rozbehol cez celú záhradu až dozadu. Boxer nebreše, iba vydáva hrozivé, hrdeľné zvuky, z ktorých votrelci púšťajú do gatí. On to práve robil, tak som bežala za ním, že čo tam je.

Na konci záhrady sme nemali nič, iba kompost a vysokú burinu. Vo vysokej burine je niečo. Niekto? Záhradný trpaslík s bielou bradou a okuliarmi so zlatým rámom. Vyzerá ako mierne polámaná socha, ktorá len trošku trčí z trávy.

Pretrela som si oči. Kde som sa ocitla? V rozprávke?

Ale viete, ja sa vždy pozdravím, tak aj teraz som sa. Soška záhradného trpaslíka sa mi odzdravila. Nevyzeral v poriadku.

“Potrebujete pomoc?” opýtala som sa.

“Nie len ma nedajte psovi!” povedal vážne ustráchaný. Zblízka zaznel smiech. Zaostrila som zrak a cez pletivový plot som s problémom rozoznala v bujenej záhradnej zeleni suseda. Stál pri plote, smial sa, žartoval.

“Keď si sa dochrámal, tak aj pes ťa môže dotrhať!” smial sa. Ja som kukala ako Puk z rozprávky Sen noci svätojánskej, že čo sa deje.

“Neboj sa suseda, nerastú ti chlapi v záhrade. To môj kamarát spadol z mojej čerešne, do tvojej záhrady!”

“Ách, to sa mi uľavilo,” povedala som, ale zasmiať sa mi nedalo. Chcela som toho pána zdvihnúť, ale on sa postavil a nechcel ukázať, či ho niečo bolí. Jemu tiež nebolo do smiechu, mňa sa hanbil, psa sa bál, chcel preliezť plot k susedovi, do bezpečia, ale spoločnými silami sme ho prehovorili, že dosť bolo zábavy, pokrčí pletivo, treba chodiť bráničkou. Odprevadila som ho cez celú záhradu a cez dvor, aby som mu odomkla bráničku a on sa statočne držal, nekríval. U suseda aj kríval, aj sa smial, že no teda, toto sa mu ešte nestalo.

Potom ho sused ešte aj vyľakal, že teraz si ma už musí zobrať, lebo každý videl, že odo mňa odchádza zavčas ráno bráničkou a pokazil mi renomé.

Nie, nebojte sa, nemusel si ma vziať, ale vždy keď sa vidíme, sa smejeme!    

  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Anarchisti, hackeri či liberáli? Prečo Česi volili Pirátov

Pustite nás na nich, vyzývala Pirátska strana. Sťahovanie filmov teraz menia za transparentnosť.

Nová kniha Michala Havrana: Obesíme ťa

Denník SME pripravil v utorok 24. októbra špeciálne vydanie. Kúpite ho v stánkoch s knihou Michala Havrana za 3,99 €.

PLUS

Zázračný návod na úspech bol podvod

Chcete zvýšiť šance pred pohovorom? Už neplatí to, čo kedysi.


Už ste čítali?