Za vysokým múrom dievča žilo 38.kapitola Priznávate sa?

Autor: Eva Gallova | 7.7.2017 o 12:15 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  50x

Vyšetrovateľ obvinil dievča zo zasadenia smrteľného úderu. Aký smrteľný úder, veď to nie je pravda! Chcú z nej urobiť vraha?

                                                      38.kapitola

                                                     Priznávate sa?  

„Priznávate, že ste útočný nástroj, železný kutáč držala v rukách len vy sama. Sama ste udreli prítomného muža a zasadili ste mu smrteľný úder?“

„Smrteľný úder? Nie, prepáčte, ale nebolo to tak. Prekrútili ste moje slová,“ povedala mierne.

„Sama ste to povedala.“

„Pán vyšetrovateľ,“ posadila sa na posteli a hovorila zrazu pevným hlasom, „ prekrútili ste moje slová. V tej chvíli som bola rekonvalescent, po operácii, bola som zoslabnutá, vo vlastnom príbytku ma prepadli, dvaja muži, rozbili dvere, zabili psa, kričali, že ma treba zabiť, navzájom sa nabádali, aby ma zabili a vy sa snažíte mňa obviniť zo smrteľného úderu. Na nič také som nemala silu, ja som sa bránila. Udrela som ho, bránila som sa, ale nemám dosť síl na taký úder, ktorý by bol smrteľný, to ani dospelý muž nedokáže jednou ranou zabiť kutáčom.

Žiadam, aby ste toto zapísali do počítača, kde zapisujete moju výpoveď. Ďalej nebudem vypovedať, kým nezabezpečíte právnu ochranu mojej osoby. Pri prepade mi ublížili, ale vo vašich očiach som útočníkom ja. Mám zranenia, ktoré sú príliš veľké, museli ma znova operovať. Myslia si, že zomieram, som na tom zle. Zavolajte pána primára!“

Peter žasol, ako Petra dokázala povedať si svoje policajtovi.

„Prepelková, vy tu nerozkazujete. Zavoláme, koho uznáme za vhodné.“

„Pán primár, pán primár, pomoc! Príďte niekto sem, pomôžte mi,“ kričala. Vyšetrovateľ vyskočil, skríkol na ňu, aby bola ticho, vykrútil jej ruku. Peter ho chcel od nej odsotiť, ale on ju sám pustil, lebo vbehli dve sestry a začali kričať o pomoc. Otočili sa, ušli a kričali o pomoc po celej chodbe. Chlapi sa schytili a odišli.  

Petra písala sms otcovi, že ju polícia obviňuje zo zasadenia smrteľného úderu útočníkovi kutáčom a vykrútili jej ruku na nemocničnej posteli. Prepelka tentoraz reagoval okamžite. Na diaľku najal právnika, aby išiel do nemocnice a ujal sa Petrinho prípadu.

 Potom jej zavolal na mobil a vysvetlil jej, že príde za ňou právnik a o všetko sa postará. On sa vráti, ak to bude nevyhnutné. Petra povedala dobre, ale bolo jej do plaču. Ocík nepríde. Zadržala plač a povedala si, že nebude plakať, plač jej ublíži, bude od plaču zoslabnutá. Teraz potrebuje silu. Peter ju objal a držal.

Prišiel aj primár, normálne bežal, nariadil zaviesť pacientke infúziu. Keby sa vrátila polícia, nepustiť ich dnu na oddelenie.

„Peter, buď pri nej. Od polície čakajme odvetu.“

„Petra napísala sms otcovi a on jej volal, že posiela právnika sem do nemocnice.“

„To je dobre. Dám príkaz, aby ho pustili najprv za mnou.“

Právnik prišiel rýchle, s primárom sa poznal z mladosti, keď chodili do spoločnosti aj s Prepelkom. Jeho mienka bola taká istá, že zo strany polície príde odveta.

„Oni si nenechajú brnkať po nose. Malá Prepelková, to asi trochu prestrelila. Chcem počuť čo sa stalo.“

„Vypočúvali ju na izbe a ošetrujúci lekár bol pri tom. Poďme, on nám to rozpovie.“

Cestou na izbu primár vysvetlil, že prikázal, aby jej zaviedli infúziu do ruky, keby ju polícia chcela vziať, nemôže. Pacientka je na tom zdravotne zle, je po operácii a psychicky ešte horšie, lebo si myslí, že má rakovinu a umrie. Jednoducho stratila chuť žiť, po prežitom hroznom útoku.

Právnik sa zvítal s pacientkou, ktorú stále nazýval malá Prepelková a vravel, že ju pozná, chodil k nim, opekali na záhrade, zabávali sa. Petre sa zdal známy, ale bolo to dávno. Teraz sa s tým nezaťažovala. To je dobre, že sa poznajú s ocíkom, ale ona nevie, čo bude teraz a či jej bude vedieť pomôcť. Aj ona si myslela, že policajti sa vrátia po ňu.

„Myslíte, že ma budú chcieť zobrať?“ pýtala sa Petra trasľavým hlasom, ale predsa dosť bojovne.

„Uvidíme,“ povedal, hoci si bol istý, že ich treba čakať.

„Mňa nemôžu zobrať, cítim sa zle. Nedám sa.“ Už sa jej hlas netriasol. Bála sa, ale neukazovala to. Peter sedel pri nej na posteli na meral jej tep.

„Pán doktor, aký má tep.“ Peter sa na neho nechápavo pozrel, lebo nevnímal jej tep, iba bol zvyknutý ju takto držať, ale právnik, to bral vážne. Díval sa na mladého doktora a čakal na odpoveď. Peter sa spamätal a povedal nejaké číslo.

„Pán doktor, odmeraj ešte raz podľa hodiniek!“ povedal primár a Peter sa na neho vďačne pozrel a v duchu ďakoval za pomoc.

„Má vysoký tep, je rozrušená.“

„Staraj sa, o ňu, pán doktor, mi pôjdeme do mojej pracovne s pánom právnym zástupcom,“ povedal primár, „len najprv nám pán doktor povedz, ako vypočúvanie prebiehalo.“

Peter zreprodukoval čo hovorila Petra, ako opísala prepad, že držala v rukách kutáč a v sebaobrane, keď ju chceli zabiť v tme udrela niekoho kutáčom. Vyšetrovateľ sa opýtal, či sa priznáva, že mu zasadila smrteľný úder.

Právnik dal pár kontrolných otázok Petre ohľadne viditeľnosti v noci a zistil, že viditeľnosť bola nízka, vo vile nie je funkčná elektrika a usúdil, že dievča po operácii v absolútnej tme nemohlo zasadiť smrteľný úder a aj to povedal nahlas, aby Petra vedela.

„Robíte nejaký silový šport, slečna, ktorý by vám zaručoval pevnú ruku a silný úder?“

„Nie, nerobím nijaký šport.“

„Išlo vám o život, mali ste právo brániť sa. Udreli ste ho, lebo ste sa bránili.“

„Odvedú ma preč?“

„Pán primár nedá povolenie,“ povedal a díval sa na primára. Primár pochopil, že to je rada. Áno, pacientka je v zlom stave, nedovolí ani návštevu a v žiadnom prípade ju nedovolí policajtom odviezť.

Išli do jeho pracovne a právnik, mu prekvapene povedal, že jemu sa nezdá, že malá Prepelková stratila chuť žiť. Práve naopak, sa mu zdá akási bojovná.

„Máte pravdu. Vyšetrovateľov postup v nej prebudil bojovnosť. Ona bola v zlom psychickom stave a sám vidím, že sa všetko zmenilo. Vidíte, policajti spôsobili niečo, čo ju vyburcovalo.“

„Niektoré veci majú opačný dopad na ľudí, ktorých chce polícia zastrašiť,“ usmial sa právnik, ,,ale veľakrát som to nezažil. Ľudia sa dajú ľahšie zlomiť ako vyburcovať. Musí mať tvrdú náturu.“    

„Celý otec,“ usmial sa aj primár.

„Ale tváričku má peknú po mame, poznal som ju, chodili sme k nim, zabávali sme sa. Pripomenulo mi to pekné časy. Potom sme sa menej stretávali, ani neviem čo sa s ním stalo.“

„Neviem ani ja, ale teraz prišiel z Dubaja, keď bola dcéra po operácii.“

„Operácia, po ktorej ju prepadli?“

„Po prepade musela podstúpiť novú operáciu, mala veľa vnútorných zranení. Ja som jej napríklad musel urobiť hysterektómiu, odstrániť maternicu, to nie je maličkosť.“ povedal primár. 

„To je zle.“

 ,,Mal som o ňu obavy, bola apatická. Teraz bojuje, vďaka nesprávnemu postupu polície. Každé zlo vraj je na niečo dobré.“

„Dobre som pochopil, že dievča bolo samé vo vile, keď ju prepadli?“

 „Prepelka je v Dubaji a ona býva sama,“ povedal primár.

„Sama býva. To je zle. Polícia to vie?“

„Vie.“

„To znamená, že dajú podnet na sociálny odbor mestského úradu, aby ju umiestnili v detskom domove. Otec porušil zákon, keď ju necháva dlhodobo bez dozoru samú bývať.“

„Je na to zákon?“

 „Je na to zákon, na ktorý sa až tak nedbá, ale teraz to bude vyšetrovateľova pomsta.”

„Vy si čo myslíte, ako sa dá tomu predísť?“

„Prepelka by mal poveriť niekoho, kto s ňou bude bývať. Z morálneho hľadiska to musí byť vekom vhodný človek a takzvane bezúhonný. Odvedú ju skorej, ako sa toto bude dať vybaviť.“

„Môj syn z prvého manželstva je do nej zamilovaný.“

„Tak je to vyriešené, nech sa s ňou ožení, bude do jej dospelosti jej tútor, ktorý za ňu právne zodpovedá. Bez jeho súhlasu nič nesmú spraviť.“

„Najprv sa musí rozviesť.“

„To sa nestihne. Vy ju prepustíte a v tej chvíli príde sociálna pracovníčka s policajtom v uniforme a odvezú ju do detského domova. Navrhujem fingovaný sobáš, s nejakým ochotným mužom. Prosím, nepovedzte, že máte radu odo mňa, mal by som problém, že vás navádzam k nekorektnému správaniu.“

„Ďakujem vám, som vám zaviazaný.“ Vymenili si čísla mobilov a právnik odišiel. Primár zavolal Petra, a povedal mu, čo sa dozvedel od právnika. Peter sa zľakol.

„Ku všetkým problémom pribudne ešte aj tento? Otec, nezvládame to.“

„Právnik nám dal radu, aby sa s ňou niekto oženil.“

„Ja,“ ochotne sa podujal Peter.“

„Dobre synu, ale tak viem, že ty si ženatý.“

„Už s ňou nežijem, rozišli sme sa.“

„Nestačí rozísť sa, musel by si byť rozvedený.“

„Podám si o rozvod.“ Pozerali sa na seba a primár mu povedal, že rozvod trvá aj rok a právnik si myslí, že ju prídu zobrať veľmi rýchle, možno okamžite.

„Poradil fingovaný sobáš, len o tom nesmieme hovoriť. Poznáš niekoho, kto by bol ochotný?“

„Poznám jedného, ktorý stále hovorí, že si ju vezme.“

„To nie. Bude si robiť nároky.“

Dumali, dumali, potom sa primár rozhodol, že sa má Peter  skontaktovať sa s príslušným mladíkom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prehrali a odišli k medveďom. Danko nie je prvý, kto sa po porážke stratil

Za medveďmi pravidelne chodil Vladimír Mečiar, po neúspešných voľbách sa trikrát vytratil aj Robert Fico.

KOMENTÁRE

Bojkot zasadania vlády vracia Dankovi v hre vážnosť

Tromfom Danka je teraz jeho nevypočítateľnosť, náladovosť.

PRIMÁR

Strachu sa bude dať zbaviť. Vedci ho zničia pomocou svetla

Objav pomôže obetiam traumatizujúcich zážitkov.


Už ste čítali?