Za vysokým múrom dievča žilo 35.kapitola Je čas pohnúť sa

Autor: Eva Gallova | 13.6.2017 o 7:51 | (upravené 13.6.2017 o 8:04) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  81x

Seriál na čítanie. Otec sa rozlúčil, dievča ostalo smutné. Nestojí o ňu, vyškrtol ju zo svojho života.

                                                                 35.kapitola

                                                            Je čas pohnúť sa

Prišiel do vily a príjemne ho prekvapil čulý pracovný ruch. Na toto bude potrebovať ďalšie peniaze, ktoré bude musieť najprv zarobiť. Odletí do Dubaja a vráti sa, keď bude treba prevziať vykonané opravy vo vile a zaplatiť. Pozhovára sa s vedúcim, ak je tu.

Vedúci tam bol osobne dozeral a vlastne pracoval s nimi. Prepelka jasne videl, že aj keď pracujú s veľkým nasadením, je tu toľko práce, že do Vianoc nedokončia. Nebol si istý, či do konca roka, to stihnú. Počas sviatkov, nebude pracovať nikto, to od nich nemôže čakať. Ani na mrakodrape žiadny moslim nepracuje.

 Keď je čas modlitieb Arabi nepracujú a to je päťkrát denne. Aj cirkevné sviatky u Arabov sú často, musia mať veľa pracovného voľna. Preto moslimov nemôžu zamestnávať. Pracujú s nimi Európania, ktorí majú pracovné povolenie. Veľmi sa snažia, aby vyhoveli majiteľom stavby, oni nikdy nepripomínajú svoje sviatky a pracujú bez zastavenia.

Prepelka a jeho francúzsky spolupracovník Belligueux majú výnimočné postavenie. Uctievaní umelci, slávni architekti, bohatí Európania, cez ktorých ich dcéry môžu dostať občianstvo v Európskej únii. Nebol si istý, či aj dcéra bohatých rodičov, ako je tá jeho vyhliadnutá o to stojí, alebo prečo na neho vrhá zamilované pohľady. Patrila do inej kategórie, inej triedy. Zaujala ho naplno.

Čo s ňou? Nechcel sa zapliesť  s nijakou Arabkou, zato je smrť, ale ona na neho bez prestania zízala, oči svietili spod mihalníc, takým, tým arabským spôsobom. Nemohol uveriť. On je starý, hrmotný chlap, popri týchto sofistikovaných arabských krásavcoch, ktorí sú stále v kúpeľoch, nechajú sa rozmaznávať, masírovať, natierať vonnými olejmi môže zabodovať?

 Bolo to na svadbe. Pozval ich gestor, staviteľ, ten čo financuje stavbu mrakodrapu. Chcel sa zablysnúť prezentovaním slávnych cudzincov, ktorý tvoria mimoriadnu stavbu. Priviedol ich ako raritu. Bola to arabská svadba, ale v západnom štýle.

Obidvaja architekti mali hnedé vlasy, ale na každodennom prudkom slnku sa farba vlasov menila na nepeknú žltkastú, červenkastú farbu. Nemali čierne ligotavé, naolejované vlasy, aké majú arabský mládenci. Predsa tej mladej Arabke sa páčil. Ako ho uvidela, stále ho sledovala spod privretých mihalníc. Divil sa, že sa  nebojí. Mohol si to niekto z rodiny všimnúť.  

Našla možnosť stretnúť ho na záhrade, kým on vonku fajčil. On len žasol. Ona má o neho záujem? Podľa ich arabskej mierky ani trošku pekný nie je. Podľa nich je veľký, nevzhľadný netvor. Čo od neho chce? Priblížila sa k nemu, dotkla sa ho. Objala ho, ponúkla pery na bozk. Bola rýchla. Pobozkal ju.

 Od tej chvíle musel na ňu myslieť. Ochutnal mladé pery a vzalo ho to. Dávno nepobozkal ženu. Nemyslel na také veci a teraz už myslí. To dievča je veľmi mladé. Odvážne pobozkala cudzieho, nebezpečne vyzerajúceho chlapa. Kam sa ponáhľa, hľadá dobrodružstvo?

 Možno sa chce vydávať? Ach, áno, lebo tu ich veľmi mladé zasnúbia s neznámym, ktorého vyberie rodina. Chce to ovplyvniť, chce aby sa o ňu uchádzal. Arabské dievčatá takto ovplyvňujú výber ženícha?

 Má sa o ňu uchádzať, aby sa dostal do výberu? V takejto konkurencii nemôže uspieť!

 Nakoniec skúsi, on je dobrodruh, vždy bol. Povedala mu meno, aby vedel o koho sa má uchádzať.  Toto ako skončí? Má nádej? Vidí jej oči a vie, že má. Jej pohľad je horúci, oči sľubujú. Veľmi je mladá a predsa má v sebe toľko vášne. Áno, zabojuje za ňu.

Chcel by sa vrátiť do Dubaja. Ona vymyslí spôsob, aby sa stretli. Nie, nie, ak sa to dozvedia, odpracú ho zo sveta. Musí sa vrátiť zarobiť ďalšiu veľkú sumu peňazí. Toto povie dcérke.

Prepelka navštívil bývalých kolegov architektov vo firme. Boli to kamaráti a dobrí kolegovia v minulosti.  Dnes je to inakšie, tu nie je vítaný. Nechápal prečo, ale ich vzťahy ochladli. 

Škoda, práve teraz keď by potreboval pomoc. Možno finančnú iba na pár dní, alebo aj kolegiálnu, aby niekto za neho prevzal vykonané práce vo vile. Vtedy by nemusel znova priletieť.

 Dobre spolu vychádzali, vlastne úplne so všetkými dobre vychádzal. Nikdy nezbadal ani najmenšie nepriateľstvo. Je pravda, že to bolo dávno. Teraz na neho pozerajú ako na cudzieho. V tejto chvíli by ani jedného nepožiadal o pomoc. Radšej sa spojí so záhradníkom Ondrejkom.

 Pozná vilu, pracoval na záhrade roky, bol u neho veľakrát, nielen v záhrade, ale aj vo vile. Pozná ju dopodrobna, robil malé opravy, je šikovný, zručný, bude vedieť vyhodnotiť vykonanú prácu. Ibaže nedvíha mobil. Napísal správu, požiadal ho o stretnutie vo vile.

Záhradník Ondrejka prišiel a dobre, že nemal infarkt z toho čo videl vo vile. Televízne noviny nepozeral, na také veci nemá čas a televízia ho nebaví. Nevedel o prepade. Síce o tom prepade všetci rozprávali, ale málokto tušil, o ktorej vile je reč a on tie reči ani veľmi nepočúval. S Prepelkom sa rád stretol, architekt mu viackrát dopomohol k dobrému džobu. Aj teraz mu za prácu zaplatí.       

Dohodli sa, že Ondrejka ho bude zastupovať, podľa možnosti občas pozrie ako postupujú práce a Prepelkovi napíše sms. Potom za neho preberie vykonanú prácu, odsúhlasí faktúru a pošle cez internet. Všetko bolo dohodnuté, ešte dnes môže odletieť z Viedne, ostávalo presvedčiť Petrušku, že takto to musí byť. Bude najlepšie s Ondrejkom spísať zmluvu, zamestnať ho na dobu určitú za správcu objektu. Dá mu normálny plat, aby bol vo vile každý deň.

Ondrejka súhlasil, teraz v zime, nemá žiadnu prácu. Všetky záhrady zazimoval, nasledovalo obdobie zaslúženého odpočinku. Ale takú jednoduchú prácu ako dozeranie na prácu môže zobrať. Nič nebude robiť, iba posedávať, postávať, pozerať. Poprípade im aj trošku pomôže, lebo nerád sa nudí. Dokonca ho zaujíma, ako vyrábajú z normálneho domu inteligentný dom. Rád tú prácu prijal.

Prepelka bežal do nemocnice, ponáhľal sa, Petra neprotestovala. Ocík musí ísť zarobiť peniaze. Veľa peňazí, lebo na opravu vily treba veľkú sumu. Vylovil si z vrecka jej mobil a dal jej ho. A bol čas povedať rozlúčkovú reč.

„Petruška, vyzeráš dobre. Je ti lepšie, však! Musím odísť, ľúbim ťa. Prídem, keď bude mrakodrap postavený a zaplatia mi,“ povedal jej s citom, ale bál sa na ňu pozrieť. Aj ona sa bála, aby jej z očí neprečítal výčitku.

„Pán Ondrejka ma zastúpi pri kontrolovaní rekonštrukčných prác na vile.“

„Ocík, keď si odchádzal vtedy do Paríža vedel si, že odídeš do Dubaja?“

„Nie, kdeže. Kamarát Belligueux ma volal, že spravíme pre Dubaj skvelý projekt, my dvaja spolu sme vytvorili vždy tie najlepšie veci, ale iba návrh sme plánovali zaslať. No a vyšlo to.“

„Keď vám to vyšlo pozvali vás do Dubaja?“

„Pozvali, ale iba predstaviť náš projekt, vysvetliť určité aspekty.“

„Prečo si mi, ocík, nedal vedieť, že ideš do Dubaja?“

„Nechcel som ťa znepokojovať. Myslel som, že tam budeme pár dní.“  

„A potom?“

„Potom som tam ostal a úplne prepadol práci. Pohltila ma.“

Cítila sa pod psa, chcelo sa jej umrieť. Ocík ani nevie, či sa cíti lepšie, či sa vôbec vylieči, nevie v akom je zdravotnom stave, nepýta sa, snaží sa jej vsugerovať, že ona sa cíti lepšie, pritom to nie je až taká pravda. Vidí to a predsa odchádza. Hovorí, hovorí, ale nedíva sa na ňu, lebo vie, že nie je pravda, čo hovorí.

Pri nej ostal minimálny čas, ani si nesadol. Bola nepredstaviteľne smutná. Otec o ňu nestojí. Znova mala pocit, že má rakovinu a nebude sa dať vyliečiť. Bolo to na nej vidieť a zbadali aj lekári, že sa niečo stalo. Keď sa jej stav trošku začal zlepšovať lekári si gratulovali a teraz naopak všetko je zle. Jej bledá tvár bola kriedovo biela, tmavé kruhy pod očami raz také veľké.

Prepelka sa rozlúčil s primárom, obradne si podali ruky, ale žiadne zbytočné reči neviedli. Načo! Sľubovať sa nedalo, nikto nevedel, či by sa aspoň niečo zo sľubov dalo dodržať. Žiaľ, jej stav nebol dobrý. Vedel to aj on, aj primár. On zase vedel, že nech sa čokoľvek stane, on z mrakodrapu nezostúpi, kým nebude dokončený. Je to tak, sorry. Dcére nevie pomôcť, nie je lekár.

Po práci Peter bežal za Petrou a zhrozil sa. Vyzerala hrozne a cítila sa horšie, ako tesne po operácii. Teraz, keď by sa jej stav mal zlepšovať, zhoršuje sa, hoci operácia je považovaná za veľmi vydarenú. Bežal za otcom kým neodíde domov.

„Pán primár, Petra nie je na tom dobre. Prosím, vezmime ju na naše oddelenie!“

„Vtedy bude na tom lepšie?“

„Určite áno, nepohnem sa od nej. Budem ju držať za ruku do rána. Budem pri nej ležať. Pre ňu je moja prítomnosť liečivá.“

 Primár bez slova chytil telefón a zavolal primárovi príslušného oddelenia, či je ešte tam, či môže za ním prísť. Čo mu povedal medzi štyrmi očami Peter nevedel, ale pacientku previezli na gynekológiu. Sadol si k nej, držal ju za ruku a keď utíchol ruch ľahol si k nej. Tichým hlasom ju presviedčal, že je všetko je dobre.

„Petruška, tvoj otec sa musí vrátiť na mrakodrap. Vieš koľko bude stáť oprava vily? Určite veľa. Tie peniaze sa musia zarobiť, veď ty to vieš, miláčik!“

„Ja viem,“ vzdychla Petra.

„A keď v noci otvoríš oči, vždy tu bude moja psia hlava.“

„Aká psia hlava?“

„Petruška, ty si povedala, že otvorila si oči a oproti tebe psia hlava , keď ťa prebrali po operácii.“

„To som povedala?“

 Zamyslela sa. Prečo také veci rozpráva Petrovi, veď sa mohol uraziť. On nemá psiu hlavu. Ako to bolo? Otvorila oči a pozrela sa na neho. Uvidela jeho oči, ako čaká na jej pohľad. V tej chvíli jej docvaklo.

„Peter, vieš prečo som ti to povedala? Vo vile, ešte pred prepadom som ležala so psom od Satníkov  pred kozubom a driemala som. Potom som otvorila oči a videla som psiu hlavu a jeho oči, ako ma s láskou stráži. Ten dobrý psík za mňa položil život. To bola moja prvá myšlienka, keď som sa prebrala po operácii a to som ti povedala. Nie tvoja hlava je psia, miláčik, dobre?“

„Dobre, drahá, už je dobre, veľmi ťa ľúbim. Smiem pri tebe ležať?“

„Pravdaže, miláčik. Ľúbim ťa.“

„Aj ja ťa, miláčik, z celého srdca. Budem ťa strážiť, ako ten vlčiak.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prehrali a odišli k medveďom. Danko nie je prvý, kto sa po porážke stratil

Za medveďmi pravidelne chodil Vladimír Mečiar, po neúspešných voľbách sa trikrát vytratil aj Robert Fico.

KOMENTÁRE

Bojkot zasadania vlády vracia Dankovi v hre vážnosť

Tromfom Danka je teraz jeho nevypočítateľnosť, náladovosť.

PRIMÁR

Strachu sa bude dať zbaviť. Vedci ho zničia pomocou svetla

Objav pomôže obetiam traumatizujúcich zážitkov.


Už ste čítali?