Za vysokým múrom dievča žilo 29.kapitola Kto prišiel

Autor: Eva Gallova | 23.5.2017 o 23:04 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  55x

Seriál na čítanie. Primár primäl Petrinho otca aby pricestoval, presvedčil ho, že dcéra ho potrebuje, aby jej ukázal účasť, chytil ju za ruku. To pacienti cítia aj v bezvedomí.

                                                              29.kapitola

                                                                   Kto prišiel

Neprešlo veľa času a lietadlo z Dubaja pristálo vo Viedni. Odtiaľ je len skok do Bratislavy. Architekt Prepelka si zobral taxík a švihal si to domov. Adresa Bratislava, Staré mesto, Holubova 18. Keď taxík frčal okolo nemocnice  a v hustej popoludňajšej premávke musel taxík spomaliť, povedal taxikárovi, aby zastal. Architekt v chvate vystúpil.  

„Počkám vás, pane, alebo zaplatíte?“

 Architekt chcel povedať, že čakajte, ale potom zaplatil. Bol blízko svojej adresy, pôjde peši.

Starú nemocnicu poznal, bol v nej neraz na návšteve svojich príbuzných, otca, mamy a hádam, aj  strýkov a tiet. Iba sa myšlienka mihla hlavou, nebola dôležitá. Neprišiel spomínať, prišiel splniť ťažkú povinnosť. Petruška je na tom zle. Nie, nemôže to byť úplná pravda, všetci zveličujú a on nevie prečo.

Naštvaný si to rázoval do budovy veľkej starej nemocnice. Trošku ho rozladila myšlienka, že čo tu už zomrelo ľudí. On s tým nemá nič spoločné a pevne verí, že ani Petra. Čo by to bol za hnusný svet, v ktorom zomierajú nedospelé dcéry.

Nenastúpil do žiadneho výťahu, automaticky si vyšliapol po schodoch a rovno tam kde vtedy ležala jeho mama. Bol ju navštíviť, ale toto nebola dobrá spomienka, lebo ona zomrela. To teda sa nesmie stať, aby aj jeho malá zomrela. Potriasol hlavou a dlhými nohami vykročil rovno tam kde mal, hoci tu sa od tých čias všetko zmenilo.

Intuícia ho priviedla ku skleným dverám, za ktorým ležia pacienti v stave, že musia byť monitorovaný a na očiach. Z výťahu vystupovali ľudia a neisto sa pýtali, kde je aké oddelenie, zmäteno chodili po chodbách. Prepelka sa chcel tomu vyhnúť. On sa nikdy nikoho nepýtal a sám si našiel, čo potreboval.

Aj teraz trafil na chodbu, kde postávali príbuzní, lebo práve prebiehali návštevné hodiny. Za sklom ležal niekto na nemocničnom lôžku a pred posteľou kľačal mladý lekár v bielom plášti. Čudný obraz. Čo sme v kostole? Modlí sa k mŕtvemu? Alebo Michelangelova Pieta? Nepáčilo sa mu to. Pri ňom na dosluch stáli dve zdravotné sestry.

„Pozri, pochabý doktor!“ polohlasne si hovorili.

„Ten čo predvádza, prečo tu kľačí?“

„Asi mu nedovolili ľahnúť si k nej.“

„Ľahnúť?“

„Veď s ňou spáva.“

„Rovno v nemocnici?“

„Vraj.“

Sestričky sa dobromyseľne uchechtali, ale priali im to. Láska je láska aj v nemocnici. Nepoznali ani jeho, ani ju, ale priali im to. Sestričky viac prajú láske, ako neznášanlivosti. V nemocnici treba veľa lásky.

Prepelka sa lepšie pozrel a zazdalo sa mu, že to je predsa jeho Petra. Čo tie dve Dory, hovorili, že tento kľačiaci doktor spáva s pacientkou, ktorá vyzerá byť v bezvedomí. Čo povedali, že pochabý doktor? Aj takých tu majú? No, nehorázne! Slovenské zdravotníctvo takto hlboko kleslo. Ak je to jeho Petra, tak ju odtiaľto vezme.

Vybral mobil  vyťukal primára Alexandra. Povedal mu, že priletel a rád by videl svoju dcéru. On bol práve na konzíliu, ale spravili si krátku prestávku na kávu.

„Kde ste pán architekt?“

„Stojím pre sklenými dverami oddelenia Jednotky intenzívnej starostlivosť, ako čítam na dverách. Leží tam moja dcéra?“

Primár si pomyslel, že určite tam leží a iba dúfal že jeho pochabý syn neleží vedľa nej. On nemôže sprevádzať takúto významnú návštevu po cudzom oddelení. Prešiel k primárovi intenzívky na druhú stranu.

„Pán primár, drahý kolega, pred dverami intenzívnej starostlivosti stojí otec pacientky, architekt Prepelka. Mal by si tam ísť osobne.“

„Ja mám na to ľudí,“ povedal primár nevľúdne, prečo by som tam mal ísť osobne?

„Priletel z Dubaja.“

A čo teraz, my sa pototo? Pomyslel si a tváril sa tak. Zahundral, že ďakuje, za upozornenie, už ide. Primár Alexander pre istotu zavolal synovi, či nevysedáva pri Petre, nedajbože tam leží, aby sa pratal preč.

Petrovi sa zachvel mobil vo vrecku, musel oddelenie intenzívnej starostlivosti opustiť, lebo drahé zdravotnícke prístroje nesmú dostať elektrický, alebo zvukový impulz, mohlo by to zle dopadnúť. Vstal, pocit, že sa musí rozlúčiť bozkom zahodil a zadupal do zeme. Jednoducho znechutený odišiel, prekráčal vedľa nahnevaného pána a keď bol dosť vzdialený od drahých prístrojov prijal hovor.

Čo môže pán primár chcieť?

„Prišiel Petrin otec, stojí pred sklenými dverami,“ povedal primár. Peter sa obzrel a pomyslel si, vidím. Mohol som si myslieť, že bude takýto tvrďas. „Dúfam, že  nie si pri nej.“

„Nie som.“

Veď nebol a mal jedinú starosť, čo najrýchlejšie sa vzdialiť, od toho nahnevaného chlapa.

 „Nepozná ma,“ upokojoval sám seba. Radšej si pohol a vo chvíli bol preč. Primár sa nemá ako dozvedieť. Hm, svätá prostota. Čo Peter nesprávne vykonal, okamžite sa to dozvedel práve primár.

 Nevedel na čom sa zhodlo lekárske konzílium. Pre neho to rozhodnutie bolo životne dôležité a rád by sa čím rýchlejšie dozvedel, ale pýtať sa nesmie. Pán primár si ho dá zavolať.

 

Primár Alexander sa vrátil na svoje oddelenie a v myšlienkach sa stále zaoberal Petriným prípadom. Oni sa rozhodli, že orgány v dutine brušnej sú poškodené, niektoré tak, že musia byť operované. Ani maternica nie je v poriadku. Otázne je, či ju treba vyoperovať celú. Zvolia asi čiastočnú operáciu, zase sa našiel tumor. Potrebujú vykonať ďalšie vyšetrenia, aby sa presvedčili, aký nádor je a akého pôvodu. On počká, nie je to také zlé, nech prvé operujú orgány v horšom stave. Je ich niekoľko.

Bol zamyslený, zahĺbený do problému. Zazvonil mu mobil. S nechuťou ho vybral z lekárskeho plášťa a videl, že je to zase architekt Prepelka. Čo môže chcieť? Príjme hovor, dozvie sa.

„Pán primár, môžeme sa stretnúť?“

„Áno, nech sa páči prísť na gynekológiu.“

„Idem.“

 Nepýtal sa kde ho nájde, povedal, že ide. On si vždy poradí. Primár redpokladal, že o chvíľu sa objaví.  A naozaj, prešlo pár minút a bol tam. Zvítali sa, ponúkol ho miestom, sestru poprosil o dve kávy a čakal, čo sa chce opýtať. Všetko mu diplomaticky vysvetlí.

Prepelka sa nechcel pýtať, chcel vyčítať.

„Pán primár, predpokladám, že keď je toto gynekologické oddelenie, dcéra bola operovaná na niečo také. Neviem o tom nič a nerád počujem o chorobách, ale čo také dievča môže mať, že ste ju tu operovali?“

„Mala nádor v maternici, vybrali sme jej ho.“

„Vybrali ste nádor, nie maternicu, tak je?“

„Tak je, najprv sme vybrali nádor.“

„Je taká mladá, od čoho...?“

„To sa nedá presne povedať.“

„Vypočul som si klebety, že nejaký doktor s ňou tu v nemocnici spáva. Nádor je určite z toho, lebo na také veci je príliš mladá.“

Primár Alexander ostal v nemom úžase. V nemocnici je pár minút a už mu niekto povedal klebety. Nejaký doktor s ňou spáva. Pravdaže, túto klebetu počul aj on, kolovala na jeho oddelení, ale že to vedia aj na inom oddelení, tak to netušil. A potom tie dezinformácie. Prečo si dosť ľudí myslí, že nádory vznikajú od pohlavného styku? Musí niečo povedať, vysvetľovať, upokojovať.

„Pán architekt, nie je to pravda, sú to len zlomyseľné reči, naozaj klebety.“

„Ja toho doktora chytím pod krk, hneď ako zistím, kto to je. A Petru beriem z tejto nemocnice preč.“

„Uisťujem vás, že na tých rečiach nie je nič pravdy. Nikto s ňou nespal. Mám lekársku správu, tu v mojom počítači. Pohľadám ju a vy si prečítate. Na prepúšťacej správe vytlačenej z počítača, keď som ju pred prepadom prepúšťal stojí, že pred operáciou musela byť panenská blana operatívne odstránená skalpelom. Čiže doteraz s nikým nemala pohlavný styk.“

„To je dobre.“

Obidvaja sa zamysleli.

   

                                         

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prehrali a odišli k medveďom. Danko nie je prvý, kto sa po porážke stratil

Za medveďmi pravidelne chodil Vladimír Mečiar, po neúspešných voľbách sa trikrát vytratil aj Robert Fico.

KOMENTÁRE

Bojkot zasadania vlády vracia Dankovi v hre vážnosť

Tromfom Danka je teraz jeho nevypočítateľnosť, náladovosť.

PRIMÁR

Strachu sa bude dať zbaviť. Vedci ho zničia pomocou svetla

Objav pomôže obetiam traumatizujúcich zážitkov.


Už ste čítali?