reklama

Za vysokým múrom dievča žilo 6.kapitola Vhodná a prijateľná

Seriál na čítanie 6.kapitola Kamarát z modelingu, dospelý, zrelý muž  chce mladú Petru predstaviť rodičom. Prečo mňa? Lebo moja láska nie je vhodná pre žiadnu matku a ty si slušné dievča, mama bude istý čas spokojná. Tak súhlasila

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
koláž E.G.
koláž E.G. 

 6.kapitola

Vhodná a prijateľná pre jeho rodičov

Poprosila Petra, aby na ňu počkal a bežala sa prezliecť. Skôr ako sa prezliekla pristúpil k nej Brando.

„Prepe, mám k tebe prosbu. Môžem ťa predstaviť rodičom?“

„Neblázni, to načo?“

„Je to zložité, ale ty si na to najvhodnejšia. Moja mama sa trápi, že som jej doteraz nepredstavil svoje dievča. Chcel by som jej urobiť radosť a predstaviť jej slušné dievča.“

„No, počkaj! Nepochopila som. Prečo mňa chceš predstaviť?“

„Nejaké dievča jej predstavím a potom mi istý čas dá pokoj.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Dobre, ale prečo mňa? Prečo jej nepredstavíš svoju lásku?“

„Nemôžem, nie je pre moju mamu, tá osoba dosť vhodná, nie je prijateľná.“ Kukala ako puk. Dosť vhodná? Ale aj Peter povedal, že otec sa naštve, keď sa dozvie o Petre. Čiže pre jeho otca ona nie je vhodná a prijateľná. Jej to nevadí, ona sa ešte nechce vydávať, má čas. Ale Brando je vážny chalan, zrelý.

„Čo je na tvojej frajerke nevhodné?“

„Moja frajerka je...,“ švihol pohľadom po Alexisovi a pokračoval, „no..., nie vhodná, asi pre žiadnu matku.“ Petra sledovala jeho pohľad a skrslo v nej podozrenie. Pozrela na Alexisa, zamyslene na Branda, zase na prvého a zmätene sa vrátila pohľadom na spolubesedníka. To je hlúpa myšlienka, nemôže to byť tak. Brando to videl, ale ani za svet o tom nechcel hovoriť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Takže ideš? Tam sedia, čakajú ma, dívajú sa na nás.“

„Dobre.“

Nepýtala sa nič, myšlienky radšej zahnala. Brando ju objal a ona prekvapená neprotestovala. Poslušne kráčala vedľa Branda, potom zdvihla zamyslený pohľad na neho. Jednoznačne veľmi mužný typ krásneho, seriózneho, elegantného muža, zrelého na ženenie. Chápala mamu, že chcela spoznať budúcu nevestu, lebo vyvolená nevesta musí existovať.

Pristúpili k čakajúcemu manželskému páru. Jeho rodičia boli pekní a elegantní ľudia ako ich syn. Mama sa usmiala, hádam sa trošku potešila. Podávali si ruky. Brando si myslí, že by mohla byť vhodná.

„Mami, chcem ti predstaviť, toto milé dievča. Má skvelú povahu, preto ju mám rád.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Ja som Petra Prepelková,“ povedala srdečne a milo podávala ruku.

 Brandovi rodičia sa na ňu dívali so záujmom, snažili sa neukázať prekvapenie, že je taká mladá. Neboli nepríjemne prekvapení, ale trošku ich zarážala jej výška a prílišná štíhlosť. Ich syn je módny návrhár, tak má modelku, tak s pánombohom, nech má. Veď ona dospeje, bude to lepšie, usúdila mama a usmiala sa na ňu. Vyzerá byť slušné dievča.

Otec ju držal za podanú ruku a nepúšťal.

„Váš otec je architekt?“

„Áno. Poznáte ho?“ rozžiarila sa Petra.

„Osobne nie, ale som výtvarník, jeho meno poznám. Je autorom a spoluautorom slávnych stavieb. Stále tvorí?“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Áno,“ povedala Petra s úsmevom a pre seba doložila, že toto nie je klamstvo.

 Chytila Branda za ruku a stisla. On im povedal prijateľnú výhovorku, že Petra musí odovzdať šaty, ktoré predvádzala a on ich odprevadí k autu. Vedel, že nechcú ostať, takéto nóbl podujatia neobľubujú. Majú pred sebou veľa kilometrov. Rozlúčili sa a išli.

Petre sa zdalo, že sú dosť starí. Možno ani Brando nie je už mladý, ťažko odhadovala vek dospelých ľudí. Asi má najvyšší čas oženiť sa. Cestou k autu sa budú o nej rozprávať ako o kandidátke. Dúfala kvôli Brandovi, že zanechala dobrý dojem. A či ten má niečo s Alexisom, to rýchle zaháňala z mysle. Alexis bol jasný gay, ale tento mužný Brando...? Aj jeho otec bol vysoký, pekný a mama vyložená krásavica.

Zmätená hľadala Petra.

On sa trošku vyčítavo pýtal, že kto boli tí ľudia, s ktorými si podávala ruky.

„To boli rodičia módneho návrhára, ktorého šaty sme predvádzali.“

„Predstavil im teba jedinú. Si hlavná modelka?“

„Nie som. Ani jedna nie je hlavná, neživíme sa modelingom, sme študentky.

„Petra, predstavil ťa rodičom, ako keď chlapec predstavuje rodičom budúcu nevestu.“

„Dobre, nepreháňaj! Áno, išlo o to, že jeho mama chce spoznať budúcu nevestu, ale on ju nechce predstaviť, vraj nie je vhodná. Preto ma poprosil, že to len zahráme. Jasné?“

„Teraz už nič nechápem. Prečo teba?“

„Lebo mama sa bojí, že chodí s modelkou a to nie sú slušné dievčatá. Mňa predstavil, lebo som slušná a bol si istý, že sa rodičom budem páčiť.“

„Videl som, že si sa im páčila.“

Stáli, dívali sa na seba. On potreboval spracovať v sebe, že jeho vyvolená bola predstavená rodičom iného muža ako vhodná nevesta. Ona rozmýšľala, že pre týchto rodičov bola prijateľná a pre Petrových by nebola. Vyčítavo na neho pozrela, akože: Tak vidíš, Peter, som prijateľná! Nevedela, čo by sa Petrovmu otcovi na nej nepáčilo, keď ju ani nepozná. Jej vek, či umelecká škola. Umelci nie sú dobrá kategória ľudí? Alebo, že má problém s maternicou? Jasné. Pozrela na Petra. Videl, že mu teraz niečo dokazovala, ale nevedel čo. Nepamätal si svoje prekecnutie, že by sa otec naštval, keby sa dozvedel o Petre.

„Tvojmu otcovi by som sa nepáčila. Pre neho nie som prijateľná?“

„Decko, to nie je tak.“

„Ty si povedal!“ Peter sa poškrabal po hlave, ale spamätal sa. Sám vedel, že to nemá robiť, keď nevie čo má povedať. On musí vždy vedieť. Veď aj vie, s odbornými rečami nemá problém, iba s takými inými.

Vraví mu, že on povedal, ale nepamätá sa, čo povedal. Opýtal by sa ako to bolo, ale načo. Ak nesmie povedať pravdu, vtedy je najlepšie zmeniť tému. Opýta sa na modelky.

„Na tejto prehliadke prečo neboli profesionálne modelky?“

„Ešte prídu. Zajtra predvádzame modely troch mladých tvorcov, ďalšie dva dni pre takých slávnejších budeme robiť. Nebudú to večery venované jednému tvorcovi, ale viacerým, ktorí sa už presadili vo svete. Niektorí si dovezú svoju modelku. Slovensko je malé, profesionálne modelky žijú v Paríži, alebo v Miláne. A top modelky žijú v New Yorku, tam sú najväčšie a najdrahšie módne prehliadky.“

„Je tvoj sen stať sa top modelkou v New Yorku?“

„To nie. Len si privyrábam. Ja budem výtvarníčka.“

„Predvádzala si aj za hranicami?“

„V lete som dva mesiace predvádzala v Japonsku. To je nové centrum módy.“

„Decko, ty si bola dva mesiace v Japonsku. Zarobila si?“

„Nie dosť, aby som zaplatila za všetko, čo tu pol roka neplatím.“

„Decko, ty pol roka neplatíš?“ Otec pol roka neplatí, ale nebude to rozmazávať.

„Otec je pol roka preč?“ Otec je preč jeden a pol roka, ale nebude to... rozmazávať.

„A čo vraví, kde je a čo robí?“

„Nepoznáš otca! Nevraví nič, lebo je čudák. Zahĺbil sa do práce a zabudol na celý svet.“

„Vôbec ti nezavolal?“ Sklonila hlavu a mlčala, vzduch teraz nevedela prefarbiť na lepšiu farbu. Nechcel ju trápiť, ale toto ho zaujímalo. Nechal šestnásťročné decko samé v takom obrovskom dome, ktorého réžia musela byť šialene drahá a ktovie či jej posielal peniaze. „Posiela ti peniaze?“

„Nie, na účte bolo dosť peňazí, keď odišiel a sú tam trvalé príkazy, všetko pravidelne platila banka. Ja som nemala s ničím problém.“ S ničím, len so samotou vo veľkej vile. „Chodila Marta, pomáhala mi s domácnosťou všetko ostatné robil záhradník,“ obhajovala otca.

„Dobre, miláčik, teraz ja ti budem pomáhať. Ale až keď budeme mať výplatu, lebo z tejto výplaty som si nechal iba vreckové a ostatné som odovzdal na domácnosť, réžiu a nájomné. Z peňazí, ktoré dostaneš po ukončení prehliadok, čo si budeš môcť zaplatiť?“

„Ja neviem. Neviem koľko sa platí za vodu a ostatné. Uvidím, zaplatia nám, dohodnutú sumu, ale ak je zisk dobrý, niečo prihodia. To až keď porátajú zisk. Zaplatím si stravenky,“ rozmýšľala nahlas. „Aj študentský lístok na dopravu.“ Potom sa zamyslela a spokojne povedala: „Dopredu mi zaplatili mobil.“

„Nemala si zaplatený mobil?“ pýtal sa s údivom. „Ale potom ti nefungoval, nie?“ Iba prikývla. Zamyslel sa. Nemá vodu, nemá elektriku, asi nemá nič, čo sa musí kupovať za peniaze. Nemá jedlo, dokonca nefungoval jej mobil. Toto posledné ho dostalo, nefungujúci mobil.

„Decko, ja ti budem pomáhať!“

Zamyslene stáli. Tak poďme sa zabávať, zobnime si, počúvajme hudbu, smejme sa! Už je lepšie, ťažké myšlienky sú preč.

„Predstav si, že ten pán, ktorému ma predstavil módny návrhár, ten jeho otec, pozná môjho otca.“

„Vážne? A čo hovoril?“

„Nič, nepozná ho osobne, iba že je architekt.“

„Ak je tvoj otec uznávaný umelec, tak ho asi veľa ľudí pozná.“

„Poznajú ho, ale nie osobne.“

„Možno tu uvidíš niekoho, kto ho osobne pozná.“ Rozhliadla sa, ale nebola si istá, či by spoznala niekoho. Mal kamarátov, kolegov, keď bol mladší. Chodili niektorí aj k nim domov. U nich sa robili žúrky, párty, opekačky, „bárbekjú“. Mali dosť miesta aj vo vile, aj na záhrade, ale ona tu nikoho nevidí z tej minulosti.

Zamyslela sa, že prečo by tu mali byť ľudia, ktorí poznajú otca? Na módnej prehliadke? Takým niečím muži opovrhujú. Tak je, ale nejde o módnu prehliadku, ide o spoločenskú udalosť, pri ktorej sa ľudia stretnú. Sú tu významní ľudia. Takí, ktorí sa radi ukazujú v spoločnosti a najradšej s krásnymi ženami. K nim do vily chodili s manželkami, s milenkami, s mladými ženami, mohli byť modelky, herečky, speváčky, jednoducho krásavice zo showbiznisu. Muži ženám kupujú darčeky, drahé oblečenie, mohli sem preto prísť. 

Keď mamu vyštval z domu, aj on sa potom s takými ťahal. Chodili aj k nim do vily. Robili divoké párty, ona ich vyľakaná počúvala v detskej izbe. Tie ženy nevidela, ale aj keby ich poznala nemalo by to význam. So zárukou nie je v styku ani s jednou z nich. On sa vždy s každou v zlom rozišiel. Iba s jednou vydržal dosť dlho, volal ju Šťanda. Marta na ňu povedala, že bola zlatokopka a chcela otcov majetok.

„Poďme sa zabávať.“

Trošku sa zabávali, chodili pomedzi ľudí, cítili sa dobre uprostred ľudskej mäteže, hudby, hlasného rozhovoru a pekne oblečených solventných ľudí. Aj vzduch bol pekne sfarbený, aj oni boli pekne oblečení. Ona mala ten krásny žltý model, dnes večer modelky reprezentovali firmu. Oni dvaja boli pekní pár a ľudia sa k nim správali slušne. Celá táto spoločnosť, títo ľudia boli milí a dobre naladení.

Pod vplyvom vypitého šampanského a iných značkových nápojov sa atmosféra v sále pomaly menila. Osadenstvo bolo čím ďalej tým hlučnejšie a rozjarenejšie. Správanie sa menilo nenápadne, ale zrazu si to obidvaja uvedomili, že je to iné, ako to bolo na začiatku.

 Toto nemala rada hlavne Petra, ktorá žila v samote vily za vysokým múrom. Nemala rada hluk a drzých ľudí. Už to neboli slušní, zdvorilí ľudia, ukazovali svoju inú tvár. Takýchto ľudí a takéto prostredie prijímala s malým pochopením.

„Poďme domov!“ Peter bol zbehlý a odolný, ale ak chce ísť ona domov, tak pôjdu. A išli.

koláž E.G.
koláž E.G. 
Eva Gallova

Eva Gallova

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  456
  •  | 
  • Páči sa:  934x

Píšem o živote a plnokrvných ľuďoch. Postavy skladám z uveriteľných čriepkov, aby vyzerali ako živé. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu