reklama

Nový a starý stan

Je to symbol nových časov, novej mládeže, pravnukov a pozoruhodných starých ľudí, ako je naša milovaná, vtipná prastará mať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Nový a starý stan

Oto s Ružou boli doma skorej ako sa chalani zobudili. Na záhrade sedela starká a zhovárala sa s manželkou svojho strateného syna, s Agnešou. Oto ich volal na dvor, že im niečo fantastické ukáže a tam na zatrávnenej ploche začal rozbaľovať skvelý, moderný stan. Potom sa rozbehol do Poldiho domu na konci záhrady a kričal.

„Chalani, poďte pozrieť aká krása. Toto ste ešte nevideli.“ Bežali bosí, v pyžame a Ruža si myslela, že sa naštvú, že ich kvôli stanu takto prehnal. Ale nie, nestalo sa. Práve naopak vrhli sa bosí Otovi pomáhať. Rozbaľovali, oceňovali, obdivovali, chválili. Dobrá mužská zábava. Ruža s Agnešou sa uškŕňali, ale starkú to strhlo tiež.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Keby som bol mladšia zobrali by ste ma stanovať?“

„Srdienko, že váhaš, teba určite.“

Pod bránou niekto zvonil. Ruža išla otvoriť a tam stál malý Matyaš, sestrin synček. Povedal, že prišiel som vás pozrieť, lebo sestra išla k Cice.

„Ako si k nám trafil? s údivom sa opýtala Ruža.

 „Normálne, prišiel som vlakom,“ povedal a vykročil na dvor. Uvidel stan a opýtal sa.

„Kde s tým pôjdeme stanovať?“

Ruža sa divila, aký je sebaistý. Chalani sa dohadovali, ale úplne naraz povedali, že keď to už rozložili, tak tu na tejto tráve postavia stan. Správne, povedali všetky ženy, lebo mali hrôzu z toho, že sa vyberú niekam ďaleko do hlbokej hory a napadne ich divé zviera.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Dobre,“ zhodnotili situáciu, „teraz tu a cez víkend v hore.“

„Ruža, ideš s nami?“

„Nie, bojím sa, že ma napadne grizly.“ To sa už všetci rehotali.

„Ja ťa ochránim,“ povedal zamilovane Oto, ale starká navrhla, aby ju ochraňoval v spálni, lebo ten grizly, aj tam by mohol byť nebezpečný. „Aj tam ju ochránim,“ povedal Oto.

Matyaško obdivne počúval starkú.

„Ruža, starká je múdra a má ťa veľmi rada.“ Trošku sa zamyslel. Ruža videla, že ešte jej chce niečo povedať. S hrdosťou v hlase spravil prehlásenie. „Aj ja mám starkú. Aj prastarkú mám. Tiež sú veľmi múdre.“ Zamyslel sa, pozrel sa na Ružu a veľmi presvedčivo povedal, že tiež ho majú rady.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Ja viem, Matyaško, ja ich poznám. Sú aj moja rodina.“

„Naozaj? Ty si moja... sestra?“ opýtal sa váhavo.

„Ja som Ivetkina sestra, sestra tvojej mamy.“

„A mne to prečo nikto nepovedal?“

„Mysleli, že to vieš. Alebo myslíš, že to je tajomstvo?“

„Určite, my sme plní tajomstiev,“ povedal chlapec a zatváril sa veľmi šťastne. Ona sa k nemu naklonila, že ho objíme, ale hneď si pomyslela, že čo robím, lebo Oňo sa nedal poslednú dobu objať, vždy jej vykĺzol z objatia. Matyaš sa nechal objať, pošepol jej, že Ruža, si krásna a pekne voniaš. Dal jej pusu na voňavé líčko.

Postavili stan a všetci sa strkali dovnútra. Mal podlahu a ešte iné vymoženosti napríklad mal priehľadné okno s roletou. Chalani ani nedýchali. Celý čas sa v ňom rozvaľovali, zips na dverách nezatiahli, aby mali dosť vzduchu a neboli izolovaní od ostatných na záhrade.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Potom Braňo povedal, aby zavolali Cicu, jej sa tiež bude stan páčiť. Nevedel na ňu zabudnúť, hoci vedel, že už nemá šancu. Na tom sa zasmiali všetci a starká prostoreko povedala, že frajer ju nepustí. Ruža vzala mobil a zavolala Ivetke, že Matyaško prišiel k nim, či môže ostať, budú na dvore stanovať, môže u nich spať. Áno, potešila sa, Matyaš by aj dušu dal za stanovanie. Nech ostane, ak u Genserov nebude prekážať.

„Rozhodnuté, ostáva tu,“ povedala. „Na chvíľu zájdeme aj na plážové kúpalisko, chalani si zaplávajú.“

Oto ich viezol, Matyaš skoro vyskočil z kože. Chlapi plávali, skákali do vody, striekali na seba prúdy vody, ale Ruža nechcela, že sa jej rozviažu plavky. Chlapi povedali, že čo sa rozviaže zahodíme, to nie je problém, ale ona ostala pri bazéne a opaľovala sa.

 Braňo bol na vážkach, či chce zažiť dobrú chlapskú zábavu vo vode, alebo ležať pri Ruži a natierať ju olejom. Potom baliť babenky, voľne sa pohybujúce po areáli a bude im rozprávať, že raz natočí film, na to doteraz každú namotal.

Priveľa lákadiel. Ale jasné, zvíťazili chlapi a chlapská zábava, tak je to vždy.

Na kúpalisku sa unavili a bola záruka, že doma v stane nebudú vyvádzať, iba spať. Ešte si zahrali futbal, mladí proti starým na jednu bránku. Starká bola rozhodca. Nebehala po ihrisku, sedela v plastovom kresle, ale nemyslite si, že niečo nevidela, nezbadala. Nič jej neušlo a nič im neodpustila.

 Bola rázna a spravodlivá. Ak bolo treba mladých lenivcov napomenúť, neváhala zakričať, nestoj ako socha.

“Bežím, kopem,” pobádala ich. “Nelež v tej bránke, vstávaj! Čo si jedol, detské piškóty, keď si taký slabý?” rozosmievala ich drsným humorom.

Večer počúvali zvuky z blízkej hory, lebo v stane to malo takú zvláštnu šepotavú ozvenu. Potom sa uložili na spánok a keďže sa Cyro, plný nadšenia a znovu nájdeného detstva prvý tlačil do stanu, Ota už nikto nevolal. Nech ide ochraňovať Ružu. Na tomto okolí, je také vážne nebezpečenstvo napadnutia grizlym, že nemohli riskovať.

„Majú medové týždne,“ povedal im dôverne Cyro.

„Čo majú?“ pýtal sa nechápavo Oňo. 

„Oňo, teba fakt chovajú vo vatičke. Matyaš, však vieš čo sú medové týždne?“

„Čo riešiš, to kto by nevedel?“ povedal bohorovne desaťročný chalan. „To keď sú takí zamilovaní, že chcú stále ležať v posteli.“ Všetci sa váľali od smiechu, iba Oňo sa cítil štipku dotknutý.

„Chýba ti, že si neležal medzi rodičmi v posteli, povedala ti vtedy starká. Tam sa deti veľa naučia,“ povedal Braňo Brandyx. „Však Matyaš.“

„Ja viem všetko z internetu. No čo sa rehocete?“

Áno, čo sa rehocete? Toto presne je dobrá chlapská zábava, hovoriť o takých veciach v hociktorom veku. Aj keď boli unavení smiali sa do noci. A Oto ochraňoval Ružu.

Na druhý deň na odporúčanie starkej Oto vybehol s chalanmi na padláš a našli starý stan. Vyčistili ho, rozložili a starká povedala, že to bol vojenský stan, ktorý kúpili jej manžel Gregor s bratom Poldim a pochodili s ním Nízke aj Vysoké Tatry. Potom stan využili aj synovia Oskar s Otom, aj mladý Oto.

Starká prehlásila, že si dopraje posedenie v tom zelenom stane z celty. Bude si spomínať aké dobré časy prežili s manželom a jeho bratom. Jej synovia si tiež často zobrali stan a išli do hory. Ten stan by aj sám do Homolovej hory trafil, keby mal nohy. 

Stan bol malý, spratný a chalani sa rozhodli, že keď z neho vstane starká, oni ho vyskúšajú postaviť v Homolovej hore. Dostali povolenie, ale iba cez deň, nie na noc. Dospelí nechceli dovoliť nocovať tam bez dozoru a to nie je fér. Cez deň stanujú iba malé deti a staré mamy. Aj tie len vtedy, keď sa blíži k deväťdesiatke ako starká. Ale na víkend mali sľúbené nočné stanovanie v hore, tak sa už nechceli priečiť.

Išiel s nimi Cyro Homola, lebo prišiel z práce a on sa v ich hore vyznal, aj stan vedel postaviť. Ale hovoril, že nepôjdu ďaleko, on chodí do práce, nemohol si vybrať dovolenku, hoci celá Genserovská família si ju vybrala, aby boli spolu na záhrade.

 Ak by v robote len tak postával a nepracoval naplno, prepustili by ho. Preto nevyšli až hore. Stačilo stan stavať na rozhraní hory a úzkej lúky. Aj tak bol zážitok autentický so starým naozajstným vojenským stanom. Mohli sa hrať na čo len chceli, bolo veľa možností. Tu, v partizánskom prostredí sa predtým chlapci hrávali na partizánov, ale tradícia zanikla. Teraz sa hrali na transforméry a boli vo vytržení.

Na druhý deň Agneša varila a Oto, jej syn si išiel podať žiadosť o rozvod. Ruža išla s ním, lebo sa poznala s nejakými právnikmi, s ktorými závod spolupracoval. Musia sa poradiť, kto je dobrý rozvodový právnik a ten spíše podanie. Oto sa nesmie prenáhliť, keď už toľko rokov čakal. Ale jemu bolo zrazu naponáhlo. Teraz, keď sa rozhodol, odhodlal sa, už chcel urobiť všetko rýchlo, šmahom ruky.

„Oto, ja ti neujdem. Spája nás veľa, čakám roky. Len to zariaď tak, aby medzi vami s manželkou neostalo žiadne spojenie. Aby si to nebol ty, komu o polnoci zavolá, že má problém. S tým by som nevedela žiť, každú noc čakať, že zazvoní mobil a ty sa k nej vrátiš ako naposledy a možno navždy.“

Oto ju objal a sám to tak chcel urobiť, ale nevedel, nebol si istý, ako to bude. Potreboval rozvodového právnika. Oni sa vyznajú, vyriešili veľa rozvodov. Vedia aké sú úskalia. Mal jedinú požiadavku, aby sa na ňu nehádzala špina. Rozvádzajú sa po vzájomnej dohode. On jej nechá byt. Všetko prebehne bez problémov, uistil ho právnik. 

Nakoniec sa to nezaobišlo bez špiny. Hádzala ju ona, lebo bola taká. Vlastne urobil to jej rozvodový právnik, lebo to bola tradícia, že na rozvode treba vytiahnuť všetku špinu, rýchlejšie a ľahšie pár rozvedú.

Oto zavolal manželke do kúpeľov a pýtal sa jej, kedy má po ňu prísť, ale ona povedala, že netreba jeden známy ju dovezie. Toto chcel počuť, ona sa v kúpeľoch vždy zamilovala a chcela sa rozvádzať.

Pekne jej porozprával, že on teraz býva v rodičovskom dome a nechá jej byt. Tak ako sa nedávno rozprávali, podá si o rozvod, ak ona súhlasí. Ak má priateľa, môže sa k nej nasťahovať, on svoj kľúč vhodí do schránky.

„Dobre, drahá?“

„Oto, nehneváš sa na mňa?“

„Teraz už nie, hneval som sa, keď si bola ku mne zlá, nadávala si my a chcela si, aby ma zatvorili do väzenia.“

„Odpusť mi to, vtedy som mala nejakú nervovú poruchu.“

„Drahá, to mi je ľúto. Ale už si vyliečená, však?“ Povedala, že je v poriadku a našla si slušného pána, ktorý ju má rád. Oto povedal, že dávaj na seba pozor, preži s ním to, čo my dvaja sme nedokázali spolu prežiť. 

„Oto, my sme to prečo nedokázali? Ja som ťa mala rada.“

„Aj ja som ťa mal rád. Boli sme nezrelí pochábli.“

Spravili sme si také schválnosti, že už sa to nedalo zabudnúť a odpustiť, pomyslel si. „Ja som ťa mal tak isto rád, veľmi si ma priťahovala, ale asi naše povahy sa k sebe nehodili.“

 Do telefónu dlho mlčali a on nakoniec povedal, ak sa s týmto pánom zhodne, nech si to váži a nech si to nepokazia.

 „Drahá, nech ti to vyjde!“

„S kým si sa zhováral?“ opýtala sa Ruža.

„S manželkou. Dohodli sme sa na rozvode.“ Ruža iba otvárala ústa. Takto spolu hovoria ľudia, ktorí sa rozvádzajú?

„Oto, ty ju máš rád.“

„Hm. Nerieš to!“ povedal jej mäkko. „Mám ju rád, ale nie tak, aby to bolo dosť na pokračovanie manželstva. Práve som jej želal, aby si toho svojho nového vážila a nech im to vyjde.“

Objala ho a sama seba sa pýtala, že kde rastú takýto muži. Láskavosť sama. Prečo to skorej nezbadala, toľké roky sa poznajú. Hm. Lebo milovala neskonalou láskou pána riaditeľa. Popri tom nedokázala iného muža vo svojom živote dostatočne spoznať, vnímať a oceniť. Možno nebol vždy takýto. Keď sa spoznali bol divoký, mladý bláznivý. Už to nepreskúma, nezistí, nedozvie sa, kedy sa zmenil, dozrel. 

Prišli domov a mali pocit, že všetko ide ako po masle a mali eufóriu z dobre vykonanej práce. Na dvore hralo Poldiho staré rádio. Ruža začula cigánsku muziku a srdce sa jej zatrepotalo. Hrá apa, Ján Bučko s Edvinom Biharim. Alebo ich predchodcovia. Jej predkovia. To je krása, nádhera. Nikdy si cigánsku muziku nevšímala, hoci u nich doma znela stále. Toto bola trošku iná, ako ľudia poznajú. Nebola divoká ľudová hudba z dedinskej zábavy.

Bola menej známa, ktorá v tichu izby často znela starkej Katalin z rádia, ktoré počúvali s mamou. Sofistikovaná, prepracovaná, storočná hudba z elegantných vystúpení v drahých kaviarňach. Koncert citov a harmónie, spojenej do šťastnej chvíle dobrých pocitov. Toto je niečo aj z nej. Je to ona, čierna Ruža s kvapkou cigánskej krvi. Aj jej syn Oňo. On toto nepozná, ale raz sa s tým u starkých Bučkovcov zoznámi. Nemusí to hrať, stačí poznať a vnímať.

Aj Cyro už bol doma, pomáhal starkej sadnúť si do stanu. Celtu nechal otvorenú, aby sa jej dobre dýchalo. Popoludní si už pospala v spálni, teraz si chcela len posedieť a precítiť atmosféru. Dívala sa cez otvorený stan na záhradu, na chalanov a mala dobrý pocit. Cez záhradu preletel motýľ. Sadol si na nový kvitnúci ker, ktorý vysadil Oto. Poslednú dobu nevidela žiadne motýle. Už asi nelietajú. Kde sa podeli?

Starká sa dívala na motýľa a upozornila naň aj chlapcov.

„Podívajte sa, tam si sadol motýľ. Chcel mi urobiť radosť.“

„Starká, čím ti ja urobím radosť?“

„Oňo, srdienko, už si mi urobil radosť tým, že si sa narodil.“

Aké jednoduché je urobiť radosť. Narodíš sa a už to je!

Chalani ju počúvali. Počuli ju, ako si sama pre seba rozpráva.

„Vidíš, muž môj, našli sme tvoj stan. Spomenuli sme si na teba. Pravdaže, aj na Poldiho. Dobrí bratia, ste boli, držali ste spolu. Vždy ste všade spolu chodili, aj stanovať. Ak sa dívaš, tak vidíš, aké pekné potomstvo máme. Veru, radosť pozrieť. Ota si poznal, ešte si žil, keď mal šestnásť rokov. Teraz jeho syn má šestnásť. Áno, Ondrej Genser. Naše priezvisko sa nesie ďalej V našom dome ešte dlho nebudú cudzí ľudia bývať ako u Homolov. U nás býva aj Cyro Homola, aj jeho sme prichýlili. Ja viem, mával si ho rád, malého suseda, sirotu. Ty si bol dobrý človek. Mala som ťa veľmi rada.“

Chalani sa uškŕňali, ale Braňo Brandyx by bol najradšej od dojatia plakal. Stále ich upozorňoval, aby boli ticho a počúvali.

„Toto viac nezažijete. Je to neskutočne krásne. Oňo, ona ťa predstavila predkom. Raz o tom nakrútim film.“

„Máme spojenie s minulosťou,“ povedal Oňo. Odmlčal sa, lebo sa mu to zdalo ako hrozná hlúposť nezrelého mozgu a radšej už nič nepovedal.

Eva Gallova

Eva Gallova

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  456
  •  | 
  • Páči sa:  934x

Píšem o živote a plnokrvných ľuďoch. Postavy skladám z uveriteľných čriepkov, aby vyzerali ako živé. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu